Autor ThDr. PhDr. Mgr. Ondrej Miškovič, LL.M.

Milovala som ťa Milovala som ťa viac ako si si mohol priať milovala som ťa nadovšetko viac, a viac, než sa mohlo zdať.   Točil sa okolo teba celý môj svet bol si moje slnko môj mesiac môj vysnený sladký ako med no horký ako jed.   Milovala som...

Láska je to slovo čo vystihuje moje city. Moja myseľ, s tvojou dušou jeden symfon cíti.   Neha je to, o čom hovorí tvoj dotyk tvoj šepot, tvoj pohľad v mojej duši nezmazateľné stopy.   Dôvera je to čo cítim,  keď stretnú sa nám pohľady nemusíš nič, len buď...

Do odvrátených očí pozerám sa a spomínam. Zem sa ďalej točí no moje srdce zhasína.   Nedovoľ  tme aby pohltila iskru našich duší, nedovoľ tichu vládnuť nech naše slová nepreruší.   Stoj mi po boku keď búrka aj silné stromy láme, buď mi viac blízko keď blato zdolávame.  ...

Oci, ďakujem že si chcel aby som tu bola. že chcel si ďalšie dieťa, po prvom synovi. Že chcel si aj dcéru, do ktorej vtisol by si svoju pečať, keď do otcovskej náruče sa ti ponorí.   Dostal si mňa, to malé krehké, dieťa s nejedným hendikepom no s...

Z nesebavedomých čriepkov pomaly si skladáš srdce čo patrila by tebe.   Túžiš po láske nehe, chceš počuť “milujem” no z mojich úst sa to ťažko derie.   Som zranená a moja duša stále blúdi v minulosti mladá, slabá, túžiaca po láske ale s kopou pochybností.   Si dobrý...

Usmej sa usmej Aj keď nemáš na čo Nemusí každý Deň skončiť plačom Usmej sa usmej Nech vidno ti zuby A otočíš líca Iným na ruby Usmej sa usmej Doba si to žiada Vraj odplašíš takto Nejedného hada Usmej sa usmej Aj keď len trochu Dokážeš rozosmiať Možno aj...

Aj keď svetlo potrebujem Pred tvojim slnkom hľadám si tieň Popáliš ma alebo nie Iba Boh to vie   Kým ja tlačím po púšti čln Ty kráčaš proti príbojom vĺn Bod kde sa pretne more a súš Chcem nájsť tiež to skús   Dnes mám kompas stratených ciest Nechám...

Kde je tá budúcnosť Čo mala prísť Slnko svieti ale cítim len chlad Šťastná chvíľa je epizóda bez repríz V náhlom daždi ti nemá kto dáždnik dať   Prázdne miesto po tom Kto sľúbil že bude Aj v najhoršom vetre tu stáť Tých čo veria slovám je sklamanie údel...

Zlodejka vzdušných bozkov Chodíš mi po hlave Aj keď sa cítim zdravo Ide mi o zdravie   Hrdinka z mojich veršov Snáď sa raz stretneme Dovtedy prejdem pešo Len míle bezcenné   Autorka mojich žiaľov Aj mojich radostí Stále máš naponáhlo Keď ťa chcem pohostiť   Strážkyňa môjho spánku Už...

  Unavení z polčasu Chceme hrať zápas chceme hrať zápas Žiariť a nikdy nezhasnúť Všetkému chápať všetkému chápať   Už vieme že omyly učia nás viac než pravdy A čím noci sú drsnejšie tak deň nás potom hladí   Obsadení do rolí Bez skúseností s hraním bez skúseností s...

Len pred niekoľkými spomienkami, odkrývali sme si z očí dlane. Ignorovanie varovných signálov bolo predzvesťou reakcie prchavých látok.   Do obývacieho priestoru sme vtrhli ako októbrový sneh. Klesali sme privysoko, aby to bolo len všednou rutinou. Kávu sme však chceli piť zatiaľ každý z vlastného hrnčeka.   Opona dôverných chutí padá...

Narábam s tebou ako hrnčiar s hlinou. Obliekam si ťa do svojho obľúbeného rúcha, ktoré prechádza cez moje meno a tvoje boky.   Z očí ti po tisíci raz, blčia hnedozelené plamene. Šľahajú do priestoru len tak – ohlušujúco a ticho, ako keď zomrie posledná nota v sonáte.   Ako hrnčiar viem, že budeš...

Na stole v kuchyni je pohár s vodou. Chlapec sediaci vedľa studenej večere doň máča papierový obrúsok. Sleduje, ako sa voda šplhá nahor, celkom akoby sa bála sklenenej steny, ktorá len mlčí.   V miestnosti je už šero. Farby splývajú do jedného odtieňu a na svetlo šahá len ona. Kvapky za oknom sa...

spisovateľkou hoci nemám magické schopnosti neviem dávať život nedokážem komunikovať   ale ako spisovateľka – zo 46 písmen viem vytvárať celé svety vdýchnuť život vymysleným bytostiam hrať sa so slovami ako šašo s loptami   ak niekto povie že byť spisovateľka nie je povolanie má pravdu je to životný...

ona bola pieseň aj tak ju nepočul   bola maľba a predsa ju nevidel   bola báseň a on ju nevedel prečítať   bola vesmírom a on idiot  

  hlava na papieri naťahovala som sa za každým nápadom čas na mňa nečaká násilie nepreferujem   ale kedy ma kopne tá pravá múza kam zmizla pointa    

sú dni neslané ako počasie tohto týždňa keď aj káva potrebuje kávu   že vraj jahody rastú v zemi povedali mnohí tým už ani kofeín nepomáha   na raňajky sú najlepšie okvetné lístky gerbery aj peľ je výdatnou pochúťkou   v takomto období pomáha jediný liek prespať celý víkend nech viem...

Skoré ráno je jej spoločníkom, kroky na chodníku ju vedú v nový deň. Na ceste nezastaví ju hmla, nezastaví ju dážď či srieň kráča v ústrety chorým…   Chodbou sa nesie ticho. V tichu tu plač, tam ponosy, radosť sa k lekárovi veľmi nenosí. Občas kvet, obrátiš list, keď zaznie   Si zdravá,...

1 Život Semienko v ňom vzklíčilo náhle bez upozornenia rástlo v niečo vážne Do denníka jesenného záznam nový dostal sa Sýty obal zmenil farby vyčiernil túžby na okraj listy plné snov a prianí stratili  význam Duch bielych stien dýchal na ne nepekne, jedovato, na hrane na hrane života Zostal len plač a samota...

chuť známeho čaju vôňu starých fotiek pohyb piesní spoločných slov   stratili sa cesty ktoré sa stretávali   zostal kríž

ako púpava stáť na lúke a vychutnávať si slnko a potom sa nechať odfúknuť vetrom na miesta kde si nikdy predtým nebola a potom znova vykvitnúť   ako nová púpava

je to čo hľadám   čo som nenašla v tme čo nie je v neprečítaných knihách to čo nám chýba   cez zavreté dvere nevidíme to pekné  

a točiť sa s nimi za slnkom tancovať v tempe dňa a nepohnúť sa z miesta čakať na láskavý dotyk človeka a obdivuhodný pohľad na krásu ktorú práve hladí   ostaňme tam a zastavme čas pre nás možno vtedy bude teraz a ty mi možno môžeš povedať odkaz ako ďaleko...

ticho po hádke ako nemožnosť čokoľvek povedať ako keď sa tváriš že spíš a nepočuješ   no počuješ krehké sklá sa rozbili na nedôveru ich črepiny bodajú dlho  

Darmo dnešná doba dáva dôraz dekadentným dejom, dáva Drakovi do dŕžavy deti, drtí domovy, dobrovoľne dusí dobro, dar darov, dobý(í)ja duše, dômyselne, drzo deraví dielo dedičstva dedov,   okráda oslobodených o odvahu orlov, oheň, otrokov odmieňa okovami – oká obeživa, ohlúpené ovce odvádza od Otcových ovčiarov, otravuje ovzdušie otrockými...

Som asi Quijotom tejto doby v pokladniach sveta vidím drakov mincu po minci si odhrýzajú z vášho srdca kus mäsa za mäsom   Zhltnutí, ste už len mäso a prázdno predsa vás bruchu „Otesánka“ nedám bojujem, krvácam, zúfam si, vstávam mince vám cinkajú v mozgu i v duši   Prehratý...

Stromy nocou plávajú, deň z postele lákajú, aj vietor už vstáva, hviezda sa so snom hráva.   Z rána búrka žmurká, mesiac si zo sna durká, voda ligotom ožaruje a pes sa s chuťou naťahuje.   Aj keď dieťa „značkuje“, matka trpezlivo miluje, za to obloha rada plače, a...

Mraky šantivo plávajú, stromy nás zelenou lákajú, deň rezko vstáva, vietor sa s vlasmi rád hráva.   Hviezda nocou žmurká, búrka hrozivo durká, mesiac okienko ožaruje, voda sa po nás naťahuje.   Pes hneď zmytý strom označkuje, a dieťa si huňáča zamiluje, matka radosťou z tých chlpov skáče, a...

Mám v hlave dieru vymletú prúdom života, uniká ňou pomaly, neúprosne spomienka, myš aj lienka. Nie je to žiadna osobná Golgota, len zmŕtvenie, beztvará, bezfarbá mžimora – „Vivat milá jesienka!“   Nebolíš, netrápiš, a predsa sa ťa desím. Plnými ústami, čo si surovo odhryzla z mojich snov, mľaskáš, funíš,...

Orlica krúži vznešene predvádzajúc krídla, nozdrami bažiac po mrazivom vzduchu nad bralom, pierkami štekliac mraky, ktoré z toho kýchajú snehové vločky a tie zdravia krajinu: „Šalom.“   A ten pokoj sa derie vnútrom, spútava zvonka, bralo, orol, mrak i vločka sú jeho otrokom, a predsa voľnosť prúdi v ich...

Mlčanie a ja div mojej výrečnosti slovo a papier   Obrazy v hluku tichosť predstáv – hurikán krútňava snov, slov   Búrka myšlienok myší aj lienok burčí jak burčiak búra   Zmysel aj myseľ ako syseľ žgrloší silám puknú švy   Kucapaca múk ucha, oka, mozgu, čriev pád, ticho, blízkosť   Môj...

Quo vadis   Myšlienka volá – je curriculum vitae ticha bez hlasu   Ústa v nemote – viem vyrozprávať krásu literami snov   More, vlny, soľ – štípe rany, však lieči, búrka čistí breh   Prístav je domov – nie, domov je prístav, leť! ruky, objatie   Let orla...

  Autistan nie je stan pre autá, vonkocom! Oáza, prístrešok, útulok Poslaných Spočinieš v únave, nie si tu votrelcom Náručie roztvára, množstvo snov rozdaných Krajina prazvláštnych prazvláštne vyzerá Vo vode nesídli, na Zemi nehľadaj Podivná nie je tým, že nosí sombréra Len v mysliach a srdciach autistov máš ten...

(Všetkým modrým sveta, ktorých bolel noster mundus až k smrti. Drahým, blízkym, ktorí v srdci išli spolu s nimi. Nostra culpa, nostra culpa, nostra smutná culpa.)   Jama čiernou láka smutných slnku z očí Hlúpo sadnú na lep hudbe trýzne duše Vodiac za nos deti smútku, zhltne nádej Kŕmi...

Strom tu stál len psí vek. Nie kmeť, však mal už plod rok čo rok. Mal rád jar pre kvet, čmeľ i peľ. Hmyz mal dom tam, kde bil v strom blesk a hrom. Ten bod, sťa by doň ťal meč, či kord svoj hrot, krv – mok –...

zaseknutá platňa dráždi gramofónové hrdlo noty štípu moje boky vytváram tanečné figúry partner ma vedie po salsovom koberci tvaruje ramená a úsmev nechávam topánky hladiť podlahu vlním sa v nohách hudba neutícha má dlhý repertoár…   symfónia sa rozplýva zakopávam o prach zelené oči mažú kalné vízie… zniesla som sa ako pierko...

dusím sa slzami a smiechom v kučerách strácam celú lúku ty mi nežne zvieraš ruku nepustíme sa kým reťaz nezhrdzavie budeme tancovať mimo rytmu…   panoráma opaľuje naše telá hojdáme sa v slnečných lúčoch v očiach sa premieta filmový pás bozky majú vlastné titulky púpavový popcorn šteklí nosy sme ako dva motýle na...

obeť ležala v zhasnutej uličke škrabance rozryli jej makeup vlasmi zmyla posledný pot na betóne pneumatikové stopy tetovali fialové chodidlá spln jej roztrhal košeľu gombíky mala namiesto očí hlaveň spočinula na krku zaplietla sa s ružencom pery mala krikom podfarbené…   pomsta zanechala krvavý podpis na polnočnej faktúre…  

Čo vedie k nebu? zostalo tam svetlo v úsmeve nezmizol z tváre   nevidím ťa   hľadím na nebo z diaľky v očiach ma jeseň v dychu mráz ako leto v zlatých zrkadlách zlaté lúče v snoch mihne sa tam   objímam jeho hlas srdcom, tancom, spevom spomienkou len ta jediná nezhasína, keď sa stmieva   splnila...

ticho nezrelý čas sa mihne v dlaniach ako mokrý piesok nič v ňom neostane žlté klasy sa lámu v tichých ranách v krajine kde slnko ráno prestalo vstávať tóny žitia prichádzajú pomaly ako keď vietor nesie slabé krídla nepohnú sa ďaleko zostávajú ticho kým nezíska vietor silu v hĺbke...

Prší zábava v plnom prúde žltý pršiplášť a gumáky majú oči čvachtajú sa v mlákach s radosťou   oblaky sa trasú od smiechu neplačú uškŕňajú sa na dobrom vtipe na kaktuse čo nerád mraky vidí tak rozhodol sa ísť na koniec Antarktídy   posadil do snehu svoje pichliače vyložil si kufor zeme...

Občas premýšľam ako asi vyzerá nebo kde asi je kde sa skrýva keď ho niet uniesli ho slovo odletelo na povrch ľudskej duše ohňová šou na povrchu zeme sa začína malé svetlo sa zmenilo na nebezpečné blesky potrebujeme poliať zem kúskom šťastia nákazlivej lásky aby rástla, aby kvitla, aby...

Chodíš po nej každý deň je pod tvojimi nohami je vždy pri tebe aj keď ju nevidíš drží ťa v nej je všetko na čo si len pomyslíš stromy, hory, rieky, sny bez nej by nič nežilo ani my   žije v nej všetko živé každý list každý kvet každé...

nosíš ich na nohách na výletoch na cestách niekedy nevieš, kam vedú   sú s tebou, keď ideš do kina na ihrisko na prechádzku v daždi, na horúci chodník v lete   jeden prevlek druhý deň iná farba uzol prepletieš, a zrazu mašľa aby si sa nepotkla o svoje...

Pozerá sa na nás z výšky… Tešia sa mu stromy, kvety, ba aj myšky. Jeho lúče sú ako teplá dlaň mamy. Nenahradíš ho  veľkými perinami. S ním je každý deň krajší. Aj ľudia sú k sebe zrazu lepší. Keď svieti,  máme chuť sa usmievať. Juj! Chcem mu toho ešte toľko povedať…. Svieť ...

Je strážcom lesa, hoci z miesta nepohne sa. Nohy si ukryl hlboko v zemi. Rukami máva na pozdrav zveri. Zašumí  vtáčatám  lesnú rozprávku. Spadnutým listom pošteklí muchotrávku. Po rokoch má na  kmeni hlboké vrásky. Ľudia by mali mať srdcia plné lásky. Keď kráčam po lese, objímem ho. Môj lesný priateľ….  ...

Lieta si po lúke, pohládza tráve vlásky. Lieta si po poli, strapatí  obiliu  klásky. Lieta si po ulici, nadvihne sukňu parádnici. Lieta si po parku, zahasí dedkovi fajku. Odfúknutý klobúk potrápi zas babku. Lieta si nezbedník sem a tam. Už za ním nestíhááááám….   Mária Bakajsová, 9 rokov – 3....

Zatvorím oči. Počúvam zvláštny zvuk až sa mi hlava točí. Nie je to hučanie áut  na ceste, ani vrava ľudí v meste. Ten zvuk je lahodný pre uši. Jemne ma  pohládza  na duši. Žblnk, žblnk, žblnk… Voda sa potkla o kamienok…   Mária Bakajsová, 9 rokov – 3. miesto ZŠ Sídlisko...