Ema Jeleňová: Básne
VEZIEM SA
na bielej vine
nesie ma do ríše
kde si motýle sadajú na lúče
utkané z rannej rosy
kde vtáci spievajú svoje sny
z veľkého vodopádu
padajú malé trblietavé diamanty
a ja plávam za oranžovými rybičkami
až do mojej detskej izby
NA BABKINEJ POVALE
sa krásne sníva
ako malá som si tam
kreslila obrázky
a teraz si tam rada čítam
keď si dám horúcu čokoládu
ktorá chutí ako prázdniny
moje myšlienky
sa rozpustia do vlastnej básne
SESTRA
vyštebotáva ticho ktoré je v izbe
je jej zrazu plný dom
keď sme spolu
moja myseľ sa mení na dúhu
sme dve púpavy
ktoré sa nikdy nerozlúčia
aj keď ich vietor rozfúka
na rôzne strany
JESEŇ
odniesla lúče z básní
vtáci tancujú
posledný spoločný tanec
pred odletom
kone cválajú k svojim snom
moje vlasy spievajú s vetrom
PREMENLIVÁ
sedím pod gaštanom
zrazu mi na hlavu
padla jeseň
obzerám si ju
je farebná ako moje čarbanice
na výkresoch z detstva
každú chvíľu sa jej mení nálada
ako mamine
keď sa jej nepodarí koláč