Musím sa pýtať na vody pôvod,

kto dal nám ju do vienka,

nutnosťou ovenčil,

mystické telo vody pre náš život utvoril.

 

Voda mocná bytosť, múdra a vznešená

hojí duše aj rozbité kolená.

Záhada vesmíru,

pestúnka moja ľuďmi zaznávaná,

v srdci ťa mám.

 

Priateľka narodená z manemy v tej cherubínskej dobe,

možno si anjel strážny ľudstva či stvorenstva,

trvalá pestúnka i učiteľ,

ochranca i plodu buditeľ.

 

Uvidím v tebe odraz duše Stvoriteľa i stvoreného,

zmieša sa v tebe na elixír života.

 

Voda moja putujúca, tancujúca v žilách manemy,

to som ja tvoj milovaný premiant,

učím sa celým srdcom, každým pórom rád.

 

*manema – miestnosť v srdci, kde máš svojich drahých a priateľov, aj keď sú ďaleko

Dominik F. Bartoník, 11 rokov

ZŠ Březová, ČR (3. ročník ZŠ)

  1. kategória – poézia – 2. miesto