Prekrásny piatok. V zašlej, zničenej zatuchnutej kúpelni bolo zrkadlo nad umývadlom tak privysoko, až si musela stáť na špičkách, aby si si upravila pár neposlušných vlasov v ofine. Pleseň na kachličkách vytvárala zaujímavé vzory, až ti akosi nechtiac prirástla srdcu. A postupne sa rozrastala. Orgány, obalené hubami, nie sú zdraviu prospešné, tvrdí desať z desiatich opýtaných lekárov. Ha, odborníci. Tebe bolo ako vo vatičke, akoby sa ti vnútro vypĺňalo zamatovo-mäkkou hmotou, ktorá fungovala ako chránič a strážila ťa pred úrazmi. Zakaždým, keď sa zem zatriasla, iste, schytala si odreniny, škrabance, fibrín s krvnými doštičkami spolupracovali na tvorbe jazvičiek pokožka ti hrala mnohými farbami z tých rôznorodých modrín, ale srdce ti vždy len s ľahkosťou poskakovalo, odrážalo sa od rebier a vyviazlo bez akéhokoľvek zranenia. Cez hrubú vrstvu zeleno-čiernej plesne otrasy pripomínali len akési zábavné kolísanie a dušička si zemetrasenia pokojne užívala s úsmevom. Nech bolo akokoľvek zle-nedobre, nikdy sa jej nič zlé neprihodilo. Začala mať teda pocit, že už sa ani nikdy neprihodí, namýšľala si, že už je konečne všetko fajn, ako má byť. Už sa nič nezmení a už nič nebude bolieť, pretože prišla táto prírodná liečba plesňami. Prišla spása! I časom ti tvoja psyché trochu spyšnela a stala sa priveľmi neopatrnou.

Letná sobota. Počasie nadmieru uspokojivé, slnečno, príjemných 26 stupňov Celzia. Stala si si na balkón, dlaňou zatienila oči pred ostrými lúčmi svetla a zahľadela si sa do diaľky. Ucítila si prenikavú vôňu červených muškátov.
Užívala si si leto, svetlo,
vrabec vzlietol
a svieže tóny hrali,
všetko sa to splietlo,
aj ty si tam bol, sa mi marí.
A zatiaľ duša jedna samopašná sa bezohľadne drala na povrch. Už jej bolo tesno, nevmestila sa do kože. Vyškriabala sa teda až celkom von, ani ju nijak neštvalo, že prekročila hranicu slušnosti a kazí ti toto nádherné odpoludnie. Hopsla na zábradlie, hompáľala nohami a vyškierala sa z toho prízemia, akoby bola na vrchole sveta. Bozkávala si bicepsy, tricepsy a neviem ešte koľké cepsy a namyslene vyhlásila: „Ej veru, bujak som ja, bujak!“ Svet jej odpovedal okamžite a svojrázne, keď sa šialene, ale fakt šialene nazúril a povedal si pleseň – nepleseň, ja ťa zničím na maděru! Schmatol čistiaci prostriedok a celú, ako si tam stála v tých kvetovaných šatách, ťa zalial spŕškou tekutiny, ktorá vyžrala našu milú plesienku do posledného zrnka. Antiseptické účinky spapali celý ochranný obal a duša, ponížená, vyváľaná vo vlastnej šťave a v tej chémii snažila sa pozviechať. Roztrasene pozbierala povypadávané orgány, tu pľúcka, tam pankreas, na žalúdok sa už nalepila nejaká špinka, nič to, ofúkame, a rýchlo vkĺzla späť do teba. A bolo.

Ty zmätená, dušička neborátko a srdénko celé odokryté, krvácajúce a tak strašne zranené, až si sa na to nemohla prizerať. Nechala si si oči zaliať slzami, aby sa ti rozostril ten bolestivý obraz. Boli to slzy oveľa väčšie, intenzívnejšie a slanšie ako inokedy. Toto, presnejšie povedané ty, si nepochybne zaslúžilo tvoj najvýdatnejší plač. Aspoň, že si ešte bola schopná to adekvátne ohodnotiť.

Chladná nedeľa. Zaklipkáš umelými mihalnicami, vietor sa z toho jemne pohne, spodný lem šiať sa letmo zavlní. Je to samozrejme nič oproti tebe. To ty, keď mávneš rukou, vzduch hlučne zaduje, oprie do plachiet a unáša vás prúd až do niekam. Rada by si sa len tak zložila na palubu, slnila sa a mlčky počúvala šum tých batikovaných plachiet. Ale! Veci sa majú inak. Ležíš len na obyčajnej posteli, pokožke sa nedostáva vitamín D, pretože hrubé závesy neprepúšťajú svetlo a zatiahnuté žalúzie to tiež celkom komplikujú. Rozprávate sa do točiacej sa platne. Vždy ťa ten prístroj fascinoval. Ako to preboha funguje? Čierna doska sa dokola točí, ihla sa zareže do drážok a zrazu to hrá. Najradšej by si sa len nechápavo prizerala a pritom sa zmätene pýtala: „že čo, ako?“ ale sa priveľmi hanbíš. Hovoríš teda radšej o veľkých strachoch a malých strašidlách, ktoré na teba dennodenne čakajú v skrini a pred školou. Hovoríš to s takým jasom v očiach a zvonivým smiechom, až sa ti to nedá veriť a človek sa nad tým musí len pousmiať. Pri tebe sa nedá začať naozaj strachovať. Zaryto tvrdíš, že ale áno, fakt by ste sa mali báť! Ale hneď na to sa uchechtneš a už je každému jasné, že len hráš divadielka. Nerozumejú tomu, ja viem. Za smiechom sa totiž často skrýva strach a za strachom pravda. Mne to vravieť nemusíš, ja to predsa dobre viem. Sebe to povedz. Lenže ani ty si sama sebe neuveríš. Tak čo s tebou? Nechaj to tak. Pozri, ako na teba hľadí. To je práve to, prečo si sem dokráčala a namiesto sa palubu si si ľahla na posteľ.
Potom sa ti trochu točí hlava,
nevieš či z vína,
či z teba,
za chvíľu ťa dobehne tá vina,
že zas ti šibe,
zas vymýšľaš,
balíš palacinky so špenátom,
a ľudia ťa zranili,
tak máš z toho hematóm.
Inak povedané, krvný výron a palacinky sú vegánske, lebo ste fit a fresh (freš). Kedysi bolo všetko absolútne fresh (freš). Dnes je to skôr také čau, bež preč, heš!
Co se to s námi stalo?
Bola nám láska tak málo?
A se to všechno v tobě láme.
Teraz kto komu klame?
Si priznaj,
že potrebuješ skrotiť.
Děvče nebudeme to hrotit,
už i tak je toho na tebe dost,
neboj, dám ti pamlsek,
a tady máš kost.
Vlastne ty držíš teraz ten pôst.
A proč? Vždyť si kost!

-Už to není, co to bejvalo. Už mi nemyje záda, teda, on by i rád, ale mně už se to nelíbí. Nejak jsme se vzdálili, víš. Nechce ode mě snídaní, a taky mi přestal psát na papírky ty hezký odkazy.
-Poslyš holka, mně se zdál vod začátku divnej.
-Vždyť ja vím, proto se mi z něj tak desne podlamovali kolena.

Vlažný pondelok. Čítaš hodně českých knížek, často sa pristihneš, ako po česky už aj premýšľaš, protože za pár měsíců odjíždíš do Prahy. Veci sú celkom iné, v apríli sneží, orgány sú stále na liečbe a duša dvakrát do týždňa sedí na skupinovej terapii. Snažíš sa im pomáhať, kŕmiš ich bio sójovou pomazánkou, zalievaš ich horúcim mätovým čajom a dokonca im dopraješ aj lesný med a citrón. Púšťaš si nahlas techno a hladíš si líca, ale darmo. Časy nevrátiš, pleseň a pokoj na duši je dávno tatam. Tie naivné duše si musia už raz uvedomiť že svety, životy a ľudia sa menia a sa striedajú. A že kúpeľne proste treba umývať.