Bolo raz jedno dievča, ktoré sa volalo Eva. Keď Eva mala šesť rokov mama a ocko ju doviedli do hudobnej školy. Zvolila si hrať na klavíre a vravela si rodičom, že dostala lístok do čarodejného sveta. O niekoľko dní rodičia jej kúpili nový klavír. Bolo to ozajstné prekvapenie pre Evu. Okamžite si sadla k nemu a prsty jej samé začali hrať tie najkrajšie melódie. Stal sa div, Eva viacej nebola vo svojej izbe, ale bola v čarodejnom svete. Tam svietilo slnko v tvare husľového kľúča, namiesto stromov a ich tiení tančili noty. Eva stála na cestičke, ktorá sa podobala na klávesnice. Vôkol nej sa počul smiech a rozhovor. Boli to veselé noty, ktoré sa chceli spoznať s ňou. Ja sa menujem Do a toto je Re, my sme najlepšie kamarátky. Ďalej sa ozvali Mi, Fa, Sol, La, Si a Do 2. Volali na Evu, „Poď sa hrať s nami.“ Ale tá hra trvala nekonečne dlho. Bola krásna a vždycky iná. Keď sa tá vynikajúca hra skončila, Eva sa vrátila do svojej izby. Nebolo jej ľúto, lebo vedela, že sa zajtra znovu vráti. Mama a ocko boli šťastní, že im dcéra bola taká pracovitá, že cvičila každý deň. A ani netušili, že darovali svojej dcére lístok pre čarodejný svet.