Les o, ktorom je táto rozprávka, je taký veľký ako dedina. Žijú tam dobré aj zlé zvieratká.

Jadran, zlý orol, tvorí skupinu zo sysľami a bobrami. Nasľuboval im veľké veci, len aby

preňho pracovali. Chcú vyplašiť zvieratá a mať celý les pre seba. Veverička Lulu ich chce

potrestať. No proti orlovi, sysľom a bobrom nemá šancu. ,,Idem po oriešky,“ povedala si Lulu

a už si aj vykračuje po chodníčku s košíčkom v ruke. A zrazu prišli dva bobry od Jadrana aj

so sysľom. Lulu tohto sysľa dobre poznala. Volal sa Lak. Kedysi to bol dobrý a úprimný Lak,

no keď prišiel Jadran, Lak sa k nemu pridal a ona ani nevedela kedy a ako… ,,Ty jedna malá

špina a bezočivé decko,“ začali bobry. No Lak povedal: ,,Nechajte ju, poďme na niekoho

iného!“ A všetci traja odišli. O niekoľko dní sa Lulu vybrala na prechádzku. Bol slniečkový

deň a zrazu zbadala Laka. Spýtala sa ho: ,,Ako to, že si ma pred tými bobrami zachránil?“ Lak

začal hovoriť: ,,Už dlho pracujem pre Jadrana. Najprv to bolo veselé, ale potom začal škodiť

všetkým zvieratám a zneužíval ma na túto škaredú prácu. Preto ho chcem zničiť.“ Lulu bola

prekvapená. Navrhla Lakovi: ,,Tak sa pridaj ku mne!“ Lak sa rozosmial: ,,Áno, budeme

spolupracovať! Ale tajne, nechcem, aby sa to Jadran dozvedel.“

A vymysleli perfektný plán. Pomohla im aj stará múdra dobrá sova. Natrhali rastliny Takonie,

ktoré omámia živočíchov. Dali ich do jaskyne, kde sa Jadran s ostatnými stretávali a rastliny

začali účinkovať. Omámené zvieratá sa začali meniť. Rástlo v nich dobro. Rozosialo sa po

celom lese. A dodnes tam prebýva…

 

O autorke:

Anežka Ščurková, 10 rokov

ZUŠ J. Melkoviča Stará Ľubovňa (4. ročník ZŠ)

  1. kategória – próza – čestné uznanie