Jeseň má v Kežmarku prechodný pobyt. A už takmer šesť desaťročí spája svoj každoročný návrat s prehliadkou mladých literátov z celého Slovenska, ktorí sa pod hlavičkou Literárneho Kežmarku prezentujú svojimi poetickými i prozaickými prácami. 58. ročník tohto podujatia, ako jednej z najznámejších literárnych súťaží, pridal nielen ďalšiu guľôčku na počítadle ročníkov, ale priniesol (a nielen kvantitatívne) bohatú účasť mladých literárnych tvorcov.
Prvá kategória (žiaci 2. – 5. ročníka) i druhá kategória (žiaci 6. – 9. ročníka a žiaci primy – kvarty 8-ročných gymnázií) ukázali na ploche 276 literárnych prác od 146 autorov zápal a potenciál tvorivosti mladej generácie. Nie je to vôbec prekvapujúce zistenie. Kežmarok vedel vždy vyprovokovať k literárnym pokusom a ak tu už niekto vstúpil, zvyčajne začal prichádzať pravidelne.
Čo teda dostal Literárny Kežmarok na stôl v tomto roku? Dva svety. Svet reálny a svet virtuálny. A v nich objavy, sny, predstavy, tajomstvá, radosti, očarenia, lásky, smútky, strachy, obavy, hľadania i nádeje. Každý autor poslal balíček v inom balení. Niekto si dal s balením naozaj prácu a využil pri tom svoj talent, svoje pozorovacie i vyjadrovacie schopnosti, svoj poetický či prozaický rozhľad. A v neposlednom rade svoju literárnu originalitu opierajúcu sa o fantáziu, prácu so slovom i s metaforou.
Inému stačilo zabaliť svoj príbeh či báseň do niekoľkých riadkov či strán prvoplánového baliaceho papiera. Tak, ako sme objavovali zrelé texty autorov, ktorých jazyk prezrádzal schopnosti i talent pri výstavbe literárneho textu, tak sme sa zároveň stretávali s textami, ktoré ešte trpia na viaceré detské choroby. Čo povedať, ako poradiť takýmto mladým autorom? Univerzálnym liekom je motivácia knihou. Čítanie textov iných erudovaných autorov je viac než dobrou školou pre tých, ktorí to s písaním myslia vážne.
Detské a mládežnícke vnímanie sveta, jeho odraz v duši a transformácia do umeleckého textu je proces, na konci ktorého môže byť skvelý výsledok, ale ten sa nerodí zo dňa na deň a zvyčajne je za tým kvantum prečítaného, viacero pokusov a veľa trpezlivosti. Je známe, že nie každý, kto píše, má zároveň túžbu prezentovať svoju tvorbu na verejnosti alebo na literárnych prehliadkach. A teda každému, kto našiel odvahu odhaliť svoje vnútro a vstúpiť do súčasného ročníka Literárneho Kežmarku, patrí obdiv a poďakovanie. Nie každý to dokáže.
Jeseň má rada Kežmarok. Vždy sa v ňom zamotá do pouličných nálad, vedie dlhé rozhovory s chodníkmi, lampami a stromami. Keď je šťastná, znáša ľuďom farebné myšlienky. A v tejto atmosfére víta a hodnotí tých, ktorí sa vydali po jej chodníkoch. Stretnutie v meste literatúry s literatúrou a o literatúre býva plné mladej energie a radosti. A nádeje. Tej nádeje, že literárne cítiacich a literárne tvoriacich ľudí na Slovensku neubúda. Ale naopak.

Valentín Šefčík
predseda poroty pre základné školy

Viete prečo je také dôležité čítať? Pretože pri čítaní príbehov môžeme zažiť to, čo nemôžeme zažiť v skutočnom živote. Môžeme si ’nanečisto’ vyskúšať, aké to je ocitnúť sa v určitej situácii, ako by sme sa v nej asi cítili my, ako by sme reagovali, ako by sme premýšľali. Realita nás potom už tak neprekvapí, sme pripravení. Ešte intenzívnejšie je to pri písaní, pretože vtedy sa musíme do hlavy či tela postavy doslova nasťahovať, stať sa postavou.
My, porotcovia literárnej súťaže sa ocitáme v situácii, keď sa snažíme pri čítaní vžiť sa nielen do postáv, ale rovnako sa pozrieť aj do hláv mladých ľudí, ktorí tie postavy vytvorili. Moji dvaja synovia – tínedžeri mi toho doma veľa neprezradia, hovoria len vtedy, keď oni chcú a o čom chcú. Len veľmi zriedka mi povedia, nad čím a ako premýšľajú, aké témy ich zaujímajú. Preto je čítanie týchto poviedok a básní pre mňa vždy nesmierne obohacujúce. Vďaka nim viem, že mladých ľudí v tejto krajine zaujíma a trápi téma LGBTIQ+, stav životného prostredia, že sa často utiekajú do iných svetov, do fantastiky, ale sú všímaví a všímavé a vedia nájsť krásu aj v každodennosti. Je skvelé, že si svoje myšlienky nenechávajú pre seba.
Je skvelé, že písaniu venujú svoj čas, no aj my, ktorí máme viac skúseností, by sme mali venovať čas im. Pri pohľade na zoznam škôl, na ktorých pôsobia víťazky a víťazi Literárneho Kežmarku, je evidentné, že na niektorých školách je podpora mimoriadne veľká a kvalitná. Koľko talentovaných detí a mladých ľudí chodí medzi nami a my o nich nevieme? Koľko je tu detí, ktoré ani samé netušia, čo v sebe majú, pretože im nikto nedal možnosť literárny talent rozvíjať, nikto ich nepovzbudil a nedal do ruky súčasnú literatúru, ktorá by im bola bližšia ako tá, ktorú musia čítať v rámci povinného čítania? Koľko času venujú v škole zlepšovaniu schopnosti chápať text, rozumieť kontextu, čítať medzi riadkami? Ďakujem preto všetkým, ktorí deťom a mladým ľuďom venujú svoj čas a znalosti a ukazujú im nielen povinnú ale najmä kvalitnú súčasnú literatúru.
Aj za Tamaru Šimončíkovú Heribanovú a Zbyňa Džadoňa ďakujem všetkým tým talentovaným a pracovitým mladým ľuďom, ktorí sa s nami o svoje svety delia.

Monika Kompaníková
predsedníčka poroty pre stredné školy