Pustina hrotí ostrie jedovatých slov,

to tečie bolesť hipogrifov, tých

krásnych bytostí oživených lietaním,

ozvena slov sa odmotáva ako klbko.

 

Odkiaľsi príde záchrana

v podobe manemového priateľa,

vľúdneho koexistujúceho,

rušiča kliatob, uzdravovateľa duše.

 

Rozum láme zvyšky dýk

ustrnutých v duši,

láska hojí mnohopočetné rany,

začína nový pohľad v zrkadle.

 

Koniec ohlodávaniu jestvovania,

začiatok ozajstného žitia.

Ovíjam stopy po slovách,

milujem svoje povolanie.

 

*manema- miestnosť v srdci, kde máš svojich drahých a priateľov, aj keď sú ďaleko

Dominik F. Bartoník, 11 rokov

ZŠ Březová, ČR (3. ročník ZŠ)

  1. kategória – poézia – 2. miesto