V poradí už 58. ročník Literárneho Kežmarku, najstaršej literárnej súťaže detských a začínajúcich autorov na Slovensku, bude venovaný slovenskému spisovateľovi Martinovi Kukučínovi, privátnemu študentovi kežmarského lýcea. ktorého 105. výročie od úmrtia sme si 21. mája pripomenul a kežmarskému rodákovi, profesorovi nemeckého a slovenského gymnázia Alfrédovi Groszovi, historikovi, prírodovedcovi, ktorého 50. výročie od úmrtia sme si pripomenuli 1. marca.

 

Jeho vyvrcholenie so slávnostným odovzdávaním cien, stretnutiami ocenených s porotcami, workshopmi a bohatým kultúrnym a spoločenským programom sa uskutoční v Kežmarku 5. a 6. októbra, momentálne ešte mladí poeti a prozaici posielajú svoje práce do súťaže, ktorej uzávierka je 30. júna. Aj v tomto roku budú práce hodnotiť dve trojčlenné poroty zostavené zo známych spisovateľov a odborníkov. V prvej, určenej pre žiakov základných škôl, sú Valentín Šefčík, Jozef Brunclík a Július Belan, stredoškolákov budú mať na starosti Monika Kompaníková, Tamara Šimončíková Heribanová a Zbyňo Džadoň. Posledný menovaný spolu s Júliusom Belanom sú novými členmi porôt. Všetkých šiestich si v nasledujúcich riadkoch v abecednom poradí bližšie predstavíme.

 

Július Belan

Narodil sa v roku 1987 v Bratislave. Vyštudoval obchodnú akadémiu. Už od mala však vedel, že raz bude spisovateľom. Jeho sen sa splnil v roku 2013, keď debutoval so svojou rozprávkou knihou Kamaráti zo Snehuliakova 1. Po nej prišlo v roku 2015 pokračovanie Kamaráti zo Snehuliakova 2. V roku 2016 mu začala postupne vychádzať 4-dielna séria kníh o malom futbalistovi Prihraj, Carlos! Časom mu na jeho konto pribudli ďalšie knihy. Najnovšia je o hokeji – Dračie hokejky.

Taktiež sa dal na dráhu tvorcu spoločenských hier, pričom jeho debutová hra Čoko Battle vyšla minulý rok. Neustále pracuje na nových príbehoch a písanie pre deti berie ako poslanie. Svojimi knihami chce podporiť čítanie u detí, rozvíjať ich fantáziu a zároveň hravým spôsobom prináša aj potrebné poučenia do života detí.

 

Jozef Brunclík

Študoval slovenský jazyk a históriu na Fakulte humanitných vied Vysokej školy pedagogickej v Nitre, neskoršie na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia krátko pôsobil ako učiteľ slovenského jazyka a literatúry i histórie, v roku 2001 nastúpil ako interný doktorand na Katedru slovenskej literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Momentálne je súčasťou kolektívu literárnej sekcie Katedry slovenského jazyka a literatúry FF UKF v Nitre. Od konca 90. rokov 20. storočia sa intenzívne zaujímal o lyriku medzivojnového obdobia so zacielením na poéziu katolíckej moderny. Podstatná časť jeho literárnokritickej a recenznej práce bola zameraná na súčasnú podobu slovenskej literatúry a jej autorských individualít a žánrových podôb publikovaných textov. Stal sa aj laureátom niekoľkých literárnych súťaží na Slovensku, napr. Literárne Topoľčany, Literárne Šurany atď.

 

Zbyňo Džadoň

Hudobník, textár, spevák, herec a v neposlednom rade aj spisovateľ sa narodil 19. novembra 1970 v Kežmarku. Ako basgitarista pôsobil v hudobných skupinách Tri groše a Formát, ako spevák v skupine Tatranka a Collegium SDS. V muzikáli Kráľ Dávid inscenovanom na Novej scéne v Bratislave účinkoval v úlohe Joába. Je autorom básnickej zbierky Výbľaby, početných textov a hudby a knihy pre deti Lara a nebo. „V mojej knihe pre deti som si dal meno Rudo, pretože som sa už od detstva chcel volať „normálne“. A nie Zbyňo. Dnes už so svojím menom problém nemám. Ktovie, možno som si zvykol a možno ma presvedčilo to ypsilon v strede. Ak by som sa mal charakterizovať jedným slovom, bola by to tvorivosť. Niekedy som taký kreatívny, že prekvapím aj samého seba. Občas aj pozitívne. Teším sa, že som sa naučil čítať a písať, pretože teraz môžem písať, čo mi napadne a potom si to aj po sebe prečítať. Tak ako tento krátky text o mne. Myslím, že je to v poriadku. Koniec,“ charakterizuje sám seba Zbyňo.

 

Monika Kompaníková

Narodila sa 1. septembra 1979 v Považskej Bystrici, vyštudovala maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Debutovala zbierkou krátkych próz s názvom Miesto pre samotu, za ktorú získala Cenu Ivana Kraska za debut. V roku 2006 jej vyšla novela Biele miesta, nominovaná na cenu Anasoft litera 2007. Pod názvom Bela Mesta vyšla v roku 2010 v Srbsku. V roku 2010 vyšiel aj román Piata loď, ktorý získal cenu Anasoft litera a bol vyhlásený za najlepšiu knihu roka 2010. V roku 2013 vydala ilustrovanú knihu rozprávok s názvom Hlbokomorské rozprávky. Tvorbe pre deti sa ďalej venovala v knihách Kde je Ester N? (2019) a Koniec sveta a čo je za ním (2019).

Poviedky a ďalšie texty M. Kompaníkovej boli preložené do viac ako desiatich jazykov a publikované v antológiách i časopisecky. V roku 2008 získala cenu Nadácie Tatra banky pre mladých tvorcov, bola členkou poroty Ceny Nadácie Tatra banky a Európskej ceny za literatúru. Hlbokomorské rozprávky sa stali jednou z kolekcie Najkrajšie knihy Slovenska za rok 2013, získali tiež cenu ministerstva kultúry za ilustrácie a dostali cenu Literárneho fondu v kategórii literatúra pre deti a mládež.

Pracovala v kníhkupectve a vydavateľstve Artforum, v súčasnosti je šéfredaktorkou novín Čo čítať? a stará sa o vydavateľstvo Denníka N. Na 33. ročníku Literárneho Kežmarku v roku 1998 získala prvé miesto v poézii v kategórii stredných škôl.

 

Valentín Šefčík

Vyštudoval Pedagogickú fakultu Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Pracuje v školstve, je autorom literatúry pre deti a mládež: Kniha na vydaj (2000), Kamienky pri ceste (2007) a Basta fidli (2010), Bola raz jedna láska (2015) a Zázraky (2021). Nerezignoval na obligátnu jazykovú hravosť súčasnej detskej poézie, ale používa ju uvážene a veľmi funkčne.

Šefčíkove básne sú reflexívne i náladové momentky dotýkajúce sa vecí, ľudí, okamihov života, hodnôt, prírody. Jeho poézia je imaginatívna, jemná a zároveň hravá, má však aj svoje vážne a melancholické polohy. Nazerá na svet zo zorného uhla, aký je blízky deťom tesne predpubertálneho a ranopubertálneho veku. Je to teda poézia určená tej kategórii mladých čitateľov, pre ktorú sa dnes pôvodná poézia takmer nepíše.

 

Tamara Šimončíková Heribanová

Narodila sa v roku 1985 v Bratislave. Autorka próz Predavačky bublín (2010), Bola to len láska (2012), Malá doba ľadová (2014), Pendleri (2018, Cena SC PEN) a kníh pre deti Misia Eva, prísne tajné (2012, 2. miesto Knižná revue) a Misia Eva v Thajsku (2014). Jej poviedky boli preložené a publikované v antológiách a časopisecky v Rakúsku, Holandsku, Srbsku, Česku, Portugalsku a v Taiwane.

Študovala komunikačné vedy a žurnalistiku na Viedenskej univerzite, germanistiku na Univerzite v Utrechte a marketingovú komunikáciu na Univerzite Komenského v Bratislave. V roku 2020 obhájila na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV dizertačnú prácu Kabaret, satira a občianska poézia ako potenciál odporu proti totalite (Dielo Ericha Kästnera vo Weimarskej republike). Osem rokov pracovala v časopise EMMA, jej rozhovory, reportáže, eseje a stĺpčeky vychádzajú v ELLE Czech, GQ Portugal, VOGUE Portugal a VOGUE Czechoslovakia.

Od roku 2011 je členkou Slovenského centra PEN, ambasádorkou literárneho geocachingového projektu Knihobežník a od roku 2013 členkou redakčnej rady literárneho dvojmesačníka pre mladú literatúru a umenie Dotyky. Tamara je organizátorkou literárnych workshopov, besied na základných a stredných školách, gymnáziách a univerzitách.

Boris Švirloch