Ráno, vlastne nie ráno, ale presne o polnoci sme si v izbe spolu s bratom a sestrou spokojne

odfukovali a užívali si oddych. Práve sa nám sníval pekný sen, keď som trošku precitla

a počula som strašný rachot. Schovala som sa rýchlo pod paplón a zaspala som.

Ráno som sa zobudila a vedľa mňa si spokojne spala nejaká opica. Povedala som:

– Haló, haló, ktože si tu spí v mojej posteli?

Tým krikom som zobudila brata, sestru a ďalšiu sestru, rodičov a babku. Všetci sa prišli

pozrieť do mojej izby. A zrazu sa prebudila aj tá opica. Vyskočila, až som si myslela, že lieta.

A začal sa rozhovor:

– Kto si a čo tu robíš?!

– Ktosi si ty?!

– Ja som Anežka.

– Ja som opica Škorica.

– Jaaaaaj, ty si tá opica? Peter Stoličný… Čítala som všetky tri časti.

– No vidíš, tak sa ti nemusím predstavovať.

– Nie, nemusíš.

– Môžem u vás ostať? Prepáčte, ale pani rozprávka sa na mňa nahnevala, lebo som

chcela knihu trochu spestriť.

– No jasné, ale zajtra sa musíš poberať domov.

– Vporiadku.

– Čo máš rada? Banány?

Keď sme sa najedli, odišli sme do školy. Keby ste videli, čo tam naša opica Škorica stvárala.

Musela som ju schovávať (keď sa vám to zdá čudné, asi máte v školskom poriadku, že v škole

môžete chovať zvieratá). Prvú hodinu som ju nejako zatajila, ale cez druhú sa jej zachcelo po

lustri vešať. A hop! Vyskočila. Pani učiteľka tiež skoro vyskočila, ale nie od zábavy, ale od

strachu.

– Kde sa tu vzala tá opica?

Musela som s pravdou von. Všetko som vyrozprávala pred celou triedou a všetci sme Škoricu

poľutovali. Ale koniec dňa v škole bol úžasný. Škorica nám našepkávala, robila nám smiešky

a najväčšiu srandu spravila vtedy, keď sme ju všetci museli naháňať po triede. A nikdy sme sa

pri opici nenudili. Keď sme sa vrátili domov a robili sme si domáce úlohy, Škorica chcela za

mňa napísať jednu úlohu, ale vyzeralo to tak strašne, že som to radšej napísala sama.

Bol to náročný deň… Ale plný zážitkov a dobrodružstva. Vaše Anežka a Škorica.

 

 

O autorke:

Anežka Ščurková, 10 rokov

ZUŠ J. Melkoviča Stará Ľubovňa (4. ročník ZŠ)

  1. kategória – próza – čestné uznanie