stará knihovnička

vždy keď ju otvorím

zavŕzga

ako keď praskne struna na husliach

 

prach zo zobudených kníh tancuje

v pásoch svetla

ľahko dosadá na zem

ako keď babka sitkuje múku

 

vonia zabudnutými príbehmi

 

 

 

 

pokladnička

zaváraninové sklíčko od čerešní

dostalo druhú šancu

cez nálepku „čerešne od babky“

je prelepený papier s nápisom „sny“

je v nej odložený

zoskok padákom

výlet do Ria

najlepšia kniha roka

 

o vyrezaný otvor na viečku

som sa už toľkokrát porezala

 

asi ešte nie je čas na plnenie snov

 

 

 

oči

programátor

vytvára maličké pixely

spája ich do obrazu ako mozaiku

 

fotograf

stále sa bojí že nestihne zaostriť

niekedy sa mu to stáva

 

športovec

neustály pohyb očnými viečkami

ako zaťahovanie závesov

 

klaun

strach mu zväčšuje zreničky

ako balóny

 

dieťa

vidí iba to čo chce

 

doma

snehové vločky

s ôsmimi zakončeniami

pre šťastie

hrejivá zima

kakao s extra šľahačkou

keksíky ako podľa šablóny

a nekonečne veľa času

 

nechcem Vianoce ako z fotky ktorá sa každému páči

 

snehové vločky

čo vyzerajú viac ako ovsená kaša

zmrznuté a premokavé topánky

presladený čaj

spálené vanilkové rožky

až príliš málo času

a lepiaca páska z darčekov je všade naokolo

celé to znie ako keď sa strýko snaží spievať vianočné koledy

ale toto sú moje Vianoce

a nechcem iné

Lenka Melcherová, 13 rokov

ZUŠ J. Melkoviča Stará Ľubovňa (7. ročník ZŠ)

  1. kategória – poézia – 2. Miesto