Ema Jeleňová: stará jabloň

má prsty hlboko zaborené do zeme   párajú šaty z hliny šijú si z nej život prečesávajú vodné pramene vlasov   posielajú odkazy hore pomaly trpezlivo postupne   každý rok drží v dlaniach zrelé plody   O autorke: Ema Jeleňová, 13 rokov ZUŠ J. Melkoviča Stará Ľubovňa (7. ročník ZŠ) kategória –...

Čítajte viac

Anežka Ščurková: Vietor

Unáša listy oblohou. Trávy s ním tancujú. Víchrica, ty máš ženícha! Vietor sa k tebe hodí. A vaše deti – tiché vánky.   V lese je bál. Stromy sa chytili za ruky. Hudbu zabezpečili vtáky. Hrajú všetky píšťaly.   A ty si ich kráľ!   O autorke: Anežka Ščurková, 10 rokov...

Čítajte viac

Anežka Ščurková: Ľahký zelený koberec

Ľahký zelený koberec. Rozprestretý. Krásu mu dávajú pestré kvety. Masíruje nohy, nik to nevie ako on. Kto to na lúke vysedáva? Kto sa dovtípi? Stráži byliny, farby, hmyz… Svieža zelená tráva.   O autorke: Anežka Ščurková, 10 rokov ZUŠ J. Melkoviča Stará Ľubovňa (4. ročník ZŠ) kategória – poézia –...

Čítajte viac

Anežka Ščurková: Záclona  

Oddeľuje moju izbu a mesto. Mesto, kde je ruch, kde sú autá, budovy. Odďaľuje hluk od ticha. Rýchlosť od pomalosti. Jej ruže kvitnú celý rok. Sleduje mesto. Sleduje moju izbu. Stráži ma. Keď zafúka, pôvabne tancuje. Vietor sa do nej zaľúbil. Rozpráva mi rozprávky. Ľudské ucho ich nepočuje. Iba cíti....

Čítajte viac

Anežka Ščurková: Tvoja izba  

Nikdy na teba nekričí. Aj keď si tam narobila neporiadok . Vždy je milá. Prívetivá. Prichýli ťa. Izba. Posteľ. Stolík. Koberček. Polička. Všetko, čo máš rada. Uprataná-neuprataná. Ticho schováva tvoje tajomstvá.   O autorke: Anežka Ščurková, 10 rokov ZUŠ J. Melkoviča Stará Ľubovňa (4. ročník ZŠ) kategória – poézia –...

Čítajte viac

stanica

nepochopila som vtedy že dedko večerníček rozsvecuje okná nepomohla som mu ani vďačným pohľadom na nahrubo načrtnutú panorámu   Katarína Chmeliarová, 16 rokov ZUŠ J. Melkoviča Stará Ľubovňa (1. ročník SŠ) III. kategória – poézia – 2. miesto

Čítajte viac

Epaqua

Stáli sme na brehu z kostí a premýšľali sme, akej farby je voda. Stratení v myšlienkach sme hodili okruhliak. Kým dopadol, tak mu narástli oči ústa stehná ruky blany Skočil, čľupol a roztočil obohranú stereo-platňu. Bez možnosti otočenia pozerám na eben, eden, seba. Zisťujem, že to je len ilúzia....

Čítajte viac

Voda putujúca v žilách manemy*

Musím sa pýtať na vody pôvod, kto dal nám ju do vienka, nutnosťou ovenčil, mystické telo vody pre náš život utvoril.   Voda mocná bytosť, múdra a vznešená hojí duše aj rozbité kolená. Záhada vesmíru, pestúnka moja ľuďmi zaznávaná, v srdci ťa mám.   Priateľka narodená z manemy v...

Čítajte viac

Diaqua

Niekde medzi nad a pod sa stratila… Nikto si nepamätá. Aspoň sme si stihli obnoviť vedomosti z alchýmie a skomponovať ambientnú skladbu. Toto všetko za jednu minútu.   Náš kľud mohlo narušiť len túlavé hauku:   utekali sme iba ja som sa vrátil bol som zrazu sám   Tomáš Janešík, 16...

Čítajte viac

mydlom

umývaním štetcov umývam hlboko dôkladne pravidelne pokojne (nie vždy)   vyprosujem im schopnosť zbaviť sa držať v sebe len to čo musí ostať   Katarína Chmeliarová, 16 rokov ZUŠ J. Melkoviča Stará Ľubovňa (1. ročník SŠ) III. kategória – poézia – 2. Miesto    

Čítajte viac

Stará knihovnička

vždy keď ju otvorím zavŕzga ako keď praskne struna na husliach prach zo zobudených kníh tancuje v pásoch svetla ľahko dosadá na zem ako keď babka sitkuje múku vonia zabudnutými príbehmi Lenka Melcherová, 13 rokov ZUŠ J. Melkoviča Stará Ľubovňa (7. ročník ZŠ) kategória – poézia – 2. miesto

Čítajte viac

Básne

stará knihovnička vždy keď ju otvorím zavŕzga ako keď praskne struna na husliach   prach zo zobudených kníh tancuje v pásoch svetla ľahko dosadá na zem ako keď babka sitkuje múku   vonia zabudnutými príbehmi         pokladnička zaváraninové sklíčko od čerešní dostalo druhú šancu cez nálepku...

Čítajte viac

Povolanie manemového* priateľa  

Pustina hrotí ostrie jedovatých slov, to tečie bolesť hipogrifov, tých krásnych bytostí oživených lietaním, ozvena slov sa odmotáva ako klbko.   Odkiaľsi príde záchrana v podobe manemového priateľa, vľúdneho koexistujúceho, rušiča kliatob, uzdravovateľa duše.   Rozum láme zvyšky dýk ustrnutých v duši, láska hojí mnohopočetné rany, začína nový pohľad...

Čítajte viac

00:14

sukulenty v črepníkoch s mesačnou polevou stále sa čudujem prečo ľudia nechodia von v noci keď na črepníky lejem mesačnú polevu   dala by som si jahodový nanuk keby sme sa túlali vonku ten chrumkavý s bieločokoládovou náplňou veď vieš ktorý a prečo nechodíme von my?   napriek tomu...

Čítajte viac

Pastier manemoviec

Ovečky bielučké, pekné, kučeravé, pobehujú, vyvádzajú v hustej tráve. Len jedna zvedavá malá všetečnica zrie dieru v košiari, pchá von nos i líca.   Rovnými nohami vyskočí z diery von. Za kríčkom, za bučkom, v húštine číha on – zlý vlk, čo má hladný krk, a to nie je...

Čítajte viac

spisovatelia

iba sa tvária že umierajú žijú na okraji parapetnej dosky čili papričky na odháňanie hmyzu   počujú vlastný svet cez reproduktor chcú sa zbaviť osvietenia bleskom čakať na ďalšie s čistou vodou   korene stromov tušia   milujú ženy s dobrou gramatikou vŕbovými vlasmi a keď môžu do kôry vyrývať svoje meno...

Čítajte viac

skladba

si nahá veta ktorá to o sebe vie nepotrebuje okvetné lístky chcem byť jej členom   pripíšem k nej mám ťa pre istotu zmeníš bydlisko čakáš na pokračovanie   onedlho pochopíš že sa nehodíš na pestovanie bytových rastlín zmenšíš vzdialenosť medzi sebou a mojou čerešňou   dopĺňaš chýbajúce slová: mám ťa po...

Čítajte viac

denník

rastiem do vnútra hoci sa to prejavuje len ostražitosťou už ma neuspokojujú gramatické rýmy naše jazyky sú si príliš blízke aby si rozumeli   ešte som ťa ani nemal na dĺžku ozveny už prenikáš strop   závidím dažďu steká po tebe nie je fér že môže byť tak blízko...

Čítajte viac

STROM

Má zelené oči. Hrubú kôru, čo si pamätá. A sen veľký ako vesmír. Dotknúť sa neba. Skúša to roky.   Možno sa mu to raz podarí.   Natália Matoľáková, 12 rokov ZUŠ J. Melkoviča Stará Ľubovňa (6. ročník ZŠ) kategória – poézia – 1. miesto

Čítajte viac

DO MESTA PRIŠLA NOC

Obsadila všetky ulice. Svieti si čiernou baterkou. Aby nás nevidela.   Iba hviezdy jej robia naschvál. Žmurkajú na nás z oblohy.   Natália Matoľáková, 12 rokov ZUŠ J. Melkoviča Stará Ľubovňa (6. ročník ZŠ) kategória – poézia – 1. miesto

Čítajte viac

ŠU, ŠU, ŠU

Sneh je jemná múka. Ligoce sa na slnku. Pozorujem, ako mi ju z ruky kradne vietor. Stromy si šuškajú: šu, šu, šu, je tu zima…   Odtrhnem kúsok šumu a založím do herbára.   Natália Matoľáková, 12 rokov ZUŠ J. Melkoviča Stará Ľubovňa (6. ročník ZŠ) kategória – poézia...

Čítajte viac

Spomienka na budúcnosť

Vidím tvoju tvár, akoby to bolo včera. Aj keď to už dávno odfúkla minulosť, príde mi to ako včera. Zasa mi chýbaš. Zas mi chýba tvoja tvár, ktorú som ešte nestretla. Chýbaš mi, aj keď ťa nepoznám. Neviem ani, ako sa voláš. Ktosi? Nepoznávam ťa, ty môj starý ne...

Čítajte viac

Ranná

Pomaly popíjam svoj presladený ľadový čaj a pomaly si jeho horkosťou pálim slová na jazyku. Mojou novou rečou bude mlčanie, pomyslím si. Veď ľudia si aj tak nerozumejú, len prekrikujú sa samotou.   Petra Kubíková, 11 rokov ZŠ Dr. Daniela Fischera 2 Kežmarok (5. ročník ZŠ) kategória – poézia –...

Čítajte viac

Vrany na drôte

My ľudia sme všetci tak rovnakí. Sme ako vrany na drôte, väčšinou len nezmyselne krákame, krákame o tom, že sme perfektní. Chceme byť nádherné holubice, a tak o sebe krákame, že máme biele krídla. No vo vnútri sme všetci prežratí tmou. Načo? Načo to robíme? Aj tak raz príde babka smrť opierajúca...

Čítajte viac

Ozvena

Stojím na hore Tichých výkrikov a hlasno sa na teba prizerám. Si prázdnejší ako riadky výkrikov v mojich básňach  a iné výlevy duší. Tíško si sama pre teba zakričím; „Kto si?!“ No tvoja dutosť mi len drzo odvetí: „Ktosi. Ktosi. Ktosi.“ Vďaka tebe sa teraz cítim rovnako papierovo a duto ako si ty....

Čítajte viac

Katarína Sivuľková: Skutočné neskutočno

 je svet taký čo sa rozpúšťa na jazyku no nedá sa prehryznúť   čo hladí svojimi zamatovými lístkami na pichľavých vetvičkách   kde sa dá noc pripodobniť iba k snom a farby nesedia k zaužívaným predstavám   tam ležím v tichu vykúpaná v čerešňových plodoch zahalená v krvavej farbe a predsa tak pokojne   tam ťa...

Čítajte viac

Ema Jeleňová: Básne

VEZIEM SA na bielej vine nesie ma do ríše kde si motýle sadajú na lúče utkané z rannej rosy kde vtáci spievajú svoje sny z veľkého vodopádu padajú malé trblietavé diamanty a ja plávam za oranžovými rybičkami až do mojej detskej izby   NA BABKINEJ POVALE sa krásne sníva...

Čítajte viac

Dominik Holíček: Občas

Občas keď je noc príliš hravá Vyjdem na balkón Absorbovať trochu nekonečna Husou kožou Vtedy ich cítim civieť do mňa Svetlá mesta ako odraz tých nad nimi Alebo naopak Obraz surový a bez metafor S tisíckami rýmov Krik sklo krv a slzy Zbytočne navreté žily nemohúcnosti Z budúcnosti len...

Čítajte viac

Jana Biganičová: Vek

skrývaš moje staré ja vo fotografiách a tvrdíš mi že už neexistuje si stále krok predo mnou čím si väčší tým mi spôsobuješ viac starostí a poza môj chrbát kopeš hrob fantázii až kým nevytiahnem pero a nepreškrtnem ťa strať sa v matematike aj tak si len číslo

Čítajte viac

Ema Hetešová: Snežienka

Vystrčila spod snehu svoju hlavičku, otvorila svoje veľké očká. Chcela uvidieť zelenú trávičku, nežná a milá snežienôčka. Bolo už dlho peknému kvietku, pod ťažkou, mokrou perinou. Chcela ukázať radosť všetku a rozlúčiť sa so zimou. Usmiala sa snežienka nesmelo, keď slnko šteklilo jej tváričku. Aj spievať sa jej zachcelo,...

Čítajte viac

Nina Marčoková: Vyčítanka

Tri sestričky, veveričky rady liezli na jedličky. Ugi – bugi – fidli – rača jedna staršia, druhá mladšia. Cali – búli – benge – rimi A ja v strede, medzi nimi. Tak sa veľmi radi máme, od rána sa iba hráme. Stračia nôžka, myší chvost, Pávie pero – veľký...

Čítajte viac

Mário Kubeček: Marka a Žabka

Naša Marka zo školy šla domov, a prechádzala sa pomedzi zelené stromy. Naša žabka sa dnes hrala, tak, že sa skrývala. Bola dobre skrytá, Marke do zošita. Marka ju našla, znervóznila sa celá, zahodiť žabku ďaleko chcela. Ale žabke sa dnes dobre darí, rýchlo skočila do prvej bary.

Čítajte viac

Alen Alexy: Prišla jeseň

Prišla jeseň už je tu, v zlatožltom klobúku. Žltú farbu veru má a všetkým ju rozdáva. Lístie žlté na zem padá, veľa práce ľuďom dáva. Lístie padá pomaličky sťa dukáty do kapsičky. Prišla jeseň, už je všade, prechádza sa po ovocnom sade. Tu dozreli hrušky, jablká každý ich rád...

Čítajte viac

Mária Barnovská: Dotyky

prvé kroky po klávesnici sú ako narodenie jarných kvetov sú túžbou bežať dopredu takty plynú do rytmu objavujem skryté tajomstvá zrazu sa môžem dotknúť hudby zavrieť oči a chytať vietor do sieťky na motýle slnko sa šplhá po oblohe pomaly prebúdza oblaky a s ním tiché chvenie huslí nesmelé...

Čítajte viac