Kategória: Próza

Prisťahoval sa v časoch, keď sa susedia ešte zdravili po mene. Pán Ferenc.  V horúčavách nosieval ťažký flaušový kabát a vo vrecku toho kabáta striedal rôzne knihy. Raz filozofické pojednanie o živote, inokedy metodický pokyn k výchove dospelých, neraz však len čistý notes bez riadkov. Pôsobil múdro. Až dôstojne....

Ďuso sa zjaví ako tieň. Nikto ho nevidel prichádzať. Zrazu stojí pri plote, akoby nič, a tvári sa, že tam vlastne ani nie je. „Jožkooo, si doma?“ zakričí do prázdna, akoby kričal na niekoho celkom iného než na môjho otca. Neprekvapuje ma. Chodí k nám pravidelne a už je...

Kvety. Ďalšie kvety a káva. Karty, sviečky, dobre víno a živá vrava. Izba dýchala otvoreným oknom, srdce jej bilo na červenom perzskom koberci, bola živá, lebo iba živým preteká krv, hustá, smradľavá, pulzuje z orgánu do orgánu, z podlahy na pohovku a stále dookola obchádza všetko živé, aby žilo...

„Musíš žiť… Ty predsa musíš žiť.“ Slová mojej mamy sa mi zarezávajú do snov ako červené vlákna záchrany. „Celý život je ešte pred tebou, veď tvoje hodiny ešte ani nezačali odbíjať správny čas.“ Ale ja… plávam tmou.   „Musíš sa vrátiť do školy, učiť sa, musíš sa zamilovať, musíš...

Domov. U nás doma nikdy nie je ticho, ba  ani potichu, dokonca ani v noci. Naším domom kolujú rôzne zvuky, šumy, o melódiách už ani nehovorím. Vlnia sa z jedného poschodia na druhé.  Neveríte? Tak vstúpte spolu so mnou, poďte po stopách mojich najbližších, možno vás presvedčím. Keď som si po prvýkrát sadala...

Záhrada, domáci raj. Sedím v hojdacom kresle, letný vzduch mi jemne šuchoce v ušiach a tráva pod mojimi nohami je mäkká a vlhká od rannej rosy. Slnko sa jemne opiera do mojich pliec. Ja, sklonená nad knihou, nasávam tú pomalú, lenivú atmosféru dňa, ktorý ešte len začína dýchať naplno. Vzduch...

Až prirýchlo som sa ráno zvrtla a zmizla v útrobách našej školy. Celé dopoludnie si nahováram: „Tak to malo byť! Nesmiem sa báť!“ Aj napriek tomu, stále ho mám pred očami, vidím, ako sa usmieva od ucha k uchu, sedí na obrubníku pred školou, šuchorí si krídla, fúka si boľačky na chodidlách,...

Ráno. Ráno, keď som vstala, mama už nebola doma. Odišla prvá ako zvyčajne. Potichu zamkla vchodové dvere a odkráčala do nového dňa. Otec. Ten ako vždy mi zbalil viac jedla ako zvládnem, desiatu, s ktorou sa zakaždým môžem podeliť s ostatnými. Aj on za sebou zamkol a odkráčal. Teraz je rad na mne....

Denník, 12. septembra 1984 Ahoj, denník, dnes opäť informatika. Čo ti poviem, jedna nezabudnuteľná hodina najmä vďaka nášmu  „indiánskemu“ dobrodružstvu pri nových počítačoch, ktoré vyzerajú skôr ako vesmírne lode než školské pomôcky. Prečo indiánskemu? Lebo náš skostnatený prastarý informatik pre nás má iba jedno jediné pomenovanie: „Vitajte, indiáni!“ Pritom...

Bola streda, krátko po desiatej. Ešte stále som nevedela, či som viac sklamaná, alebo nahnevaná. Miesto toho, aby sme trávili hodinu telesnej vonku na čerstvom vzduchu alebo aspoň      v telocvični, nás učiteľ poslal pomáhať školníkovi s vypratávaním starého skladu. Super, presne tak som si predstavovala túto hodinu. S ťažkým...

Boli tri hodiny ráno. Všetci spali, iba ja som mala oči otvorené a v tele toľko energie. Ešte pred mesiacom a pol som za takýchto rán prosila otca, aby som mohla ostať v posteli, keď bolo treba ísť nakŕmiť zvieratá. Ocko mi to vždy dovolil. Potichu sme si v...

SOFIA „Uvidíme sa o 100 dní a 101 nocí,“ to bolo posledné, čo herec povedal predtým, ako stratil silu slova. Spadol do náručia svojho jediného pokušenia a zároveň hriechu. Jeho márnosť prehovorila: „Bež!“ Bol to skôr výkrik do prázdna, ktorý privolal tmu v celom hľadisku. Potlesk sa skrížil s...

Môj starý otec hovorieval, že sny sú pre človeka dôležitejšie než chlieb natretý masťou. Vraj len so snami môžeme kráčať v ústrety nepoznanej budúcnosti, pokorne, no s odvahou. A možno práve preto som tu, uprostred africkej Kene, kde si plním svoj veľký sen. Ako mladá lekárka prechádzam prašnými uličkami,...

Ticho a tma. Bola sama. Hrboľatú a vo väčšine rozkopanú cestičku osvetľovali len dva svetelné kruhy pouličných lámp. Jedna svietila slabšie ako tá druhá. Boli jediné v celom okolí, teda okrem ešte jednej, ktorá však už nefungovala. Načo by tam vlastne bolo viacej svetiel, keď na konci cesty bol len jeden starý...

  Moja sestra odišla so svojou triedou na lyžiarak. Zostala som sama ako ten palec. Na rozlúčku mi  nechala dlhý predlhý zoznam, čo všetko mám za ten týždeň bez nej stihnúť. Pre istotu mi svoje požiadavky napísala na obrovský výkres, ešte to aj farebne zvýraznila hajlajtermi a vycapila rovno na...

Možno všetci viete, že zajace dokážu byť veľmi pažravé. Najradšej majú zeleninu, špeciálne mrkvu. Mrkvu však zajko na lúke nenájde. Náš zajko Ňufko bol veľmi šikovný a vynaliezavý. Našiel si záhradu, ktorá bola pre neho rajom. „Ach, to je nádhera, všade samá mrkvička, kapusta, reďkovka, cuketa a ešte aj môj obľúbený...

Čaro horských potokov už inšpirovali k tvorbe nejedného umelca. Ja síce žiadny nie som, a možno ani nebudem, ale správny slovenský turista určite, či už telom alebo dušou. Vždy budem obdivovateľom krás slovenskej prírody. Ľuďom je tu veselo, život si spríjemňujú prácou a vychádzkami. Veď kto by to nemal rád? Tie čisté,...

Bol raz jeden žiačik. Taký malý máčik. Stál nastúpený na školskom dvore v prvý školský deň s ostatnými podobnými máčikmi. Veľmi sa tešil na školu. Veľa o nej počul. Predstavoval si ju ako krásnu múdru dámu, ktorá má rada deti a deti majú rady ju. Dočkal sa! Konečne stál žiačik ako máčik nastúpený...

Ráno, vlastne nie ráno, ale presne o polnoci sme si v izbe spolu s bratom a sestrou spokojne odfukovali a užívali si oddych. Práve sa nám sníval pekný sen, keď som trošku precitla a počula som strašný rachot. Schovala som sa rýchlo pod paplón a zaspala som. Ráno som sa zobudila a vedľa mňa si spokojne spala...

Les o, ktorom je táto rozprávka, je taký veľký ako dedina. Žijú tam dobré aj zlé zvieratká. Jadran, zlý orol, tvorí skupinu zo sysľami a bobrami. Nasľuboval im veľké veci, len aby preňho pracovali. Chcú vyplašiť zvieratá a mať celý les pre seba. Veverička Lulu ich chce potrestať. No...

Na hodine čítania 2. A čítala rozprávku o POPOLUŠKE. Začala Hanka, potom Cecília a tak to pokračovalo až po Paľka, ktorý sedel v poslednej lavici. Nevedeli, že ony majú naozajstnú Rozprávku. Rozprávka sa kotúľala po polici, kde boli knihy. Nudila sa. Keď chcela prejsť na inú policu, polica s...

jeseň vlastní dúhu lieta dookola dýcha na listy po jej návšteve si stromy nasadili farebné klobúky počula som vraj čoskoro vyjdú z módy     kôra má dušu chráni tajomstvá stromu ukladá do čiar lúštim ich prstami     len tak zázračná vec prenáša moje myšlienky na papier ako...

„Železóóó! Staré železóóó vykupujem!“ kričí hneď zrána neznámy hlas. „Naložte ma do voza!“ rozosmeje sa na celú ulicu susedka a vyjednáva, koľko by zarobila. Jej hlas dobre poznám. Ešte by som si pospala, keďže je leto, ale už to nejde. Jej zvonivý smiech mi duní v hlave. Gong – gong –...

Rok 1880 Miestnosťou sa niesli dlhé ladné kroky. V diaľke bolo počuť ako ktosi hrá na husliach. Bol teplý letný večer, cez otvorené okienko prenikal jemný vánok. Pri dverách stála mladá žena a obzerala sa, či ju niekto nesledoval. Bola vysoká a vo veľkých bledomodrých očiach sa jej zračil...

Bola raz jedna princezná, ktorá sa volala Aurélia. O niekoľko dní sa chystala osláviť svoje dvadsiate narodeniny. Na svojej oslave sa rozhodla vymeniť trápneho klauna za draka chrliaceho oheň. Mal byť šokujúcim prekvapením pre jej najbližšie kamarátky Červenú Čiapočku, Popolušku i Snehulienku. Iba Šípková Ruženka poznala pravdu vopred a to preto, aby...

Ulica bola ľudoprázdna. Nečudo, keď slnko dopadalo na zem v pravom uhle a bolo tridsať stupňov v tieni. Števka kráčala pomaly ako na popravu. V hlave si dookola opakovala, čo povie, no všetko znelo príliš klišé. Potom si prehrávala rôzne reakcie. Tá najlepšia by bola: „Ty si si vážne myslela, že to neviem?...

Dedko zomrel. Nemôžem uveriť, že sa to naozaj stalo. Bol nám ako otec. Keď som bola malá, stratili sme so sestrou pri autonehode oboch rodičov. Dedko nás vychovával. Na jeho pohreb prišlo veľa ľudí. Hoci bol už niekoľko rokov na dôchodku, spomenuli si a prišli sa s ním rozlúčiť...

Na zaprášenej ceste stál žltý autobus, v ktorom už sedelo niekoľko detí. Emily doň nastupovala tiež. „Ahoj mami, poobede asi pôjdem do knižnice,“ oznámila veselo a šprintovala k autobusu. Usadila sa, až keď autobus vyrazil. Prisadla si na voľné sedadlo úplne vzadu k spolužiačke Jessice. Zo svojho miesta mala nádherný výhľad...

„Nejaký problém, pán poručík?“ zavolala som na policajta, ktorý sa na moje potešenie nesnažil predstierať, že nečaká práve na mňa. „Slečna Foxenová,“ kývol mi na pozdrav. Pamätala som si ho ešte so svojich detských čias, zvykol nás po ôsmej vyháňať z ulice. Bol to fajn chlap, priamy a poctivý. Na...

„Nie… prosím… nezabíjaj ma!!!“…. „Prečo?! Zastrelil si moje dieťa!!!“……..  „STOOOOOOOP!“, zaznel hromový hlas režiséra. A je to tu zase. Túto scénu sme nahrávali už päťkrát. „Tomáš, ty to rozprávaš ako v škôlke na besiedke. A ty Svetlana… Tiež slabé ako čaj…“ rozčuľoval sa režisér. Oveľa radšej by som išla...

Rád by som Vám povedal jeden príbeh. Možno mi nebudete veriť, že sa to stalo, ale stalo sa.  A dokonca mne. Tak sa začítajte… Aby som nezabudol… vlastním jedno významné múzeum, ale tým sa už začína náš príbeh… „Nech sa páči Peťo, toto je dnešný zisk.“ hovorí spolumajiteľ múzea...

Ja nie som obyčajné dieťa. Narodil som sa na gauči. Každý normálny človek, ktorý sa nenarodil v pôrodnici, by chápal, že miesto, kde sa narodí, je jeho takzvaným „pôrodným teritóriom“, na ktoré pripadá dotyčnému neodškriepiteľné právo. Lenže rodičia sa nenarodili na gauči, takže to nechápu. Môj gauč, moje pôrodné teritórium,...

Na záhrade nám vyrástol čudný strom. Mal tenký kmeň a veľkú korunu. Na všetkých konárikoch rozkvitli malé kvietky rôznych farieb. Listy boli bodkované ako lienky, pruhované ako tigre alebo škvrnité ako gepard. A predsa nemal jediný plod. Dívali sme sa naň cez deň, popoludní, tesne po zotmení, dokonca aj presne o polnoci,...

V malebnej krajine Agárii, na kopci, v malom domčeku, žil premiér Kaktus. V sobotu, o 14:36, pocítil v  dolnej časti brucha bolesť a začul divné zvuky. Najprv si myslel, že mu asi v bruchu vyhrávajú muzikanti, ale potom si povedal, že žiadnym muzikantom nezaplatil, aby mu hrali v bruchu. Z police vzal knihu s názvom Ľudské telo, keď...

Ráno ako noc v čiernej ponožke, keď chvíľu zvažuje možnosť, že sa prespala až do večera, čo by nebolo také zlé – vôbec nie také zlé. Mohla by vynechať deň v škôlke a poobedné spanie a problém cudzieho záchodu a čakanie na mamu, kým príde s tatom domov. Lenže...

V rohu parapetnej dosky má plechovú škatuľku s diabolkami a v kúte pod rebrom opretú vzduchovku. Nikdy nenabíja, len cez koleno ohne zbraň, zlomenú narovná a prásk! To stačí, aby vyplašila zo dvadsať škorcov na čerešni. Potom ešte jeden prásk, vraj aby vyleteli aj tie nahluchlé. Chváli sa tým,...

„Tak už poď! Starkí už určite čakajú na dezert!“ poháňali ma naši ako každú sobotu. „Už letím, len ešte radšej pridám zopár kúskov!“ zakričím a beriem schody po dvoch. Vo vreckách mi štrngajú mince. Je ich asi milión a ťahajú ma k zemi. V rukách pevne zvieram svoj voňavý poklad. Starostlivo som ho...

Ale nám je hej!   Ale nám je hej! U nás doma sa nikdy nenudíme, nikdy nie je ticho, ba ani potichu, dokonca ani v noci. Naším domom kolujú rôzne zvuky, melódie a o vôňach už ani nehovorím. Šíria sa z jedného poschodia na druhé. Neveríte? Tak vstúpte spolu so mnou do nášho...

Iba hlupák píše básne v materinskom jazyku. Zobúdzaš sa v noci, nemáš rada dážď. Chceš objatie, no mačka ohlúpne. Povzdych, au! a dopad druhého chodidla naznačujú tvoj vnútorný nepokoj. Cíti sa ako paradajková omáčka v mikrovlnnej rúre, ktorá sa len včera pokazila, a nikto to ešte nezistil. Tak nereálna....

Nájdeš ju. Náhodou na ňu narazíš a zistíš, že je iná. Napíšeš jej a ona odpíše. Zistíš si adresu jej bydliska a pošleš jej list. Ahoj, mám šestnásť rokov a volám sa Daniel. A ty? píšeš v ňom. Vieš, že by trvalo milión večnosti, keby si jej to poslal poštou, tak sa rozhodneš využiť holuba...

Simone sa šúpal nos. Mala suché ruky a humor. Bola ako sušená marhuľa. Sušená Sisa v šušťavom sáčku. Kráčala popri obrubníku a prehŕňala nohami opadané lístie. Už dávno nepršalo. Pred kníhkupectvom niekto priviazal psa. Pes nevyzeral nadšene. Skákal, vrčal a snažil sa vytrhnúť stojan na bicykle z betónu. Simona...

Opatrná a Poplašená Dve vajíčka. Pomaly pukajú… A už z nich vyliezajú dve malé hlavičky. Za nimi sa driapu pacičky s pazúrikmi a blankami a kopčeky so zvláštnou kresbou. Nakoniec vyšli úzke pásikavé chvostíky. Bojazlivo sa pozerali na svet zvedavými očami. Boli to Trachemys scripta elegans – Korytnačky písmenkové ozdobné....

 Problémy. Máš ich viac, ako dosť. V noci nevieš zaspať. V hlave si svoje prehry prehrávať stále dookola. Oni sú mačka, a ty si myš. A ja by som bola pes, keby som mohla. No ja už vystupujem v inom príbehu. A ty si si zatiaľ ani nevykopal noru, stále len utekáš. Nohy ťa každý...

Len čo ku mne pristúpila mama, začal som sa obraňovať: „Zato môže Fero! Prinútil ma k tomu. Je to leňochod! Nechcelo sa mu žehliť.“ Fero ma prerušil a začal oponovať: „Vážne? A ty už si nepamätáš na tú našu dohodu? Keď si mal plno v gatiach, nemal si mi na to kývnuť,“ dopovedal...

Bolo raz jedno dievča, ktoré sa volalo Eva. Keď Eva mala šesť rokov mama a ocko ju doviedli do hudobnej školy. Zvolila si hrať na klavíre a vravela si rodičom, že dostala lístok do čarodejného sveta. O niekoľko dní rodičia jej kúpili nový klavír. Bolo to ozajstné prekvapenie pre Evu. Okamžite si...

Volám sa Riško, ale práve teraz som „Žižo“, lebo mi vypadla predná lopata a mám tam dieru ako babka Milka zadok. Kvôli tomuto nešťastiu mám deravý úsmev a bratia ma volajú „Štrbák štrbavý. Pritom sami nosia po dome deravé ponožky alebo tepláky a mne sa smejú. Ale to asi preto, lebo sú...

V mobilovom budíku spieval Alan Walker „Ignite“. Znamenalo to, že je sedem tridsať päť. „Ani v zime ráno nie je taká tma,“ pomyslel si Cameron, keď sa zobudil. Prezliekol sa a vyšiel von. Ráno bolo temné ako noc. Vedel, že ho nič dobré nečaká, pokiaľ nie je farboslepý. Shon, jeho verný pes,...

Hriala som sa na teplom slnku, ktoré nevyšlo už pekný mesiac a veľmi som si to užívala. Na chvíľku som aj zabudla, že za mnou stojí náš „úžasný“ panelák s jeho zaujímavými príslušníkmi, medzi ktorých patrí aj naša 79 ročná sklerotická a trochu čudná suseda Olívia, celým menom Olívia...

Prekrásny piatok. V zašlej, zničenej zatuchnutej kúpelni bolo zrkadlo nad umývadlom tak privysoko, až si musela stáť na špičkách, aby si si upravila pár neposlušných vlasov v ofine. Pleseň na kachličkách vytvárala zaujímavé vzory, až ti akosi nechtiac prirástla srdcu. A postupne sa rozrastala. Orgány, obalené hubami, nie sú...

Poznám všetky uličky cintorínov. Cez deň sa zhasínajú a v noci sú zhasnuté. Sneží. Tak všedne. Drobné vločky padajú na chodník na bratislavskom korze, po ktorom prechádzam, vypĺňajú diery medzi kamennými dlaždicami. Nezakopávam o rozpadnuté kúsky, podpätky na čižmách mi nezapadávajú do škár a to je nevšedné. A stále...

Počula som že, pekná reč aj železné dvere otvára, ale som tomu nerozumela, kým sa nedotrhalo to, čo vám rozpoviem. Chlapec bol vždy zlý, vysmieval sa, trhal kvety v susedných záhradách, kričal, hádzal kamenčeky na ľudí aj zvieratám ubližoval, jednoducho všetkému čo mu bolo na ceste. Všetci boli naštvaní...

Dávno-pradávno v malom meste žila jedna chudobná rodinka. Mali len jedného syna. Volal sa Jožko a mal už dvanásť rokov. Blížila sa jeseň a bolo treba ísť do školy. Ale náš Jožko musel do roboty. Ovce pásť alebo husi. Jedného rána ho mama budí zavčasu“ -Vstávaj, Jožko, musíš pásť...

Na dvore býval Baranček so svojím otcom a strýkom. Boli to silné barany a radi rozprávali o svojich hrdinstvách: ako vyvalili na obore dvere, ako pobucali gazdinú, či bľačaním naľakali gunára. Neraz sa i sami poškriepili a skúšali, ktorý z nich je silnejší. No raz sa stalo, že gazdiná...

Zima sa ešte neskončila a jar bola ďaleko. Ani lastovičky neprilietali z teplých krajín a snežienky iba nesmelo vykúkali zo zeme. Slniečko sa zobudilo, ale po chvíli ho zatienili tmavé mraky. Ľudia sa budili do chladného a daždivého rána. Každý bol z takého počasia namosúrený. Jediný, kto sa tomu...