Magdaléna Martišková: Bezčerešňová

V rohu parapetnej dosky má plechovú škatuľku s diabolkami a v kúte pod rebrom opretú vzduchovku. Nikdy nenabíja, len cez koleno ohne zbraň, zlomenú narovná a prásk! To stačí, aby vyplašila zo dvadsať škorcov na čerešni. Potom ešte jeden prásk, vraj aby vyleteli aj tie nahluchlé. Chváli sa tým,...

Čítajte viac

Barbora Porvažníková: Moje bezzubé slniečko

„Tak už poď! Starkí už určite čakajú na dezert!“ poháňali ma naši ako každú sobotu. „Už letím, len ešte radšej pridám zopár kúskov!“ zakričím a beriem schody po dvoch. Vo vreckách mi štrngajú mince. Je ich asi milión a ťahajú ma k zemi. V rukách pevne zvieram svoj voňavý poklad. Starostlivo som ho...

Čítajte viac

Patrícia Midliková: Že vraj navždy

Nájdeš ju. Náhodou na ňu narazíš a zistíš, že je iná. Napíšeš jej a ona odpíše. Zistíš si adresu jej bydliska a pošleš jej list. Ahoj, mám šestnásť rokov a volám sa Daniel. A ty? píšeš v ňom. Vieš, že by trvalo milión večnosti, keby si jej to poslal poštou, tak sa rozhodneš využiť holuba...

Čítajte viac

Agáta Brozová : Kniha s pekným obalom

Simone sa šúpal nos. Mala suché ruky a humor. Bola ako sušená marhuľa. Sušená Sisa v šušťavom sáčku. Kráčala popri obrubníku a prehŕňala nohami opadané lístie. Už dávno nepršalo. Pred kníhkupectvom niekto priviazal psa. Pes nevyzeral nadšene. Skákal, vrčal a snažil sa vytrhnúť stojan na bicykle z betónu. Simona...

Čítajte viac

Tina Strenková: Korytnačie príbehy

Opatrná a Poplašená Dve vajíčka. Pomaly pukajú… A už z nich vyliezajú dve malé hlavičky. Za nimi sa driapu pacičky s pazúrikmi a blankami a kopčeky so zvláštnou kresbou. Nakoniec vyšli úzke pásikavé chvostíky. Bojazlivo sa pozerali na svet zvedavými očami. Boli to Trachemys scripta elegans – Korytnačky písmenkové ozdobné....

Čítajte viac

Anna Semková: Metafora môjho života

 Problémy. Máš ich viac, ako dosť. V noci nevieš zaspať. V hlave si svoje prehry prehrávať stále dookola. Oni sú mačka, a ty si myš. A ja by som bola pes, keby som mohla. No ja už vystupujem v inom príbehu. A ty si si zatiaľ ani nevykopal noru, stále len utekáš. Nohy ťa každý...

Čítajte viac

Alexandra Chamillová: Kučeravé úmysly

Len čo ku mne pristúpila mama, začal som sa obraňovať: „Zato môže Fero! Prinútil ma k tomu. Je to leňochod! Nechcelo sa mu žehliť.“ Fero ma prerušil a začal oponovať: „Vážne? A ty už si nepamätáš na tú našu dohodu? Keď si mal plno v gatiach, nemal si mi na to kývnuť,“ dopovedal...

Čítajte viac

Gabriela Nasarikova: Čarodejný klavír

Bolo raz jedno dievča, ktoré sa volalo Eva. Keď Eva mala šesť rokov mama a ocko ju doviedli do hudobnej školy. Zvolila si hrať na klavíre a vravela si rodičom, že dostala lístok do čarodejného sveta. O niekoľko dní rodičia jej kúpili nový klavír. Bolo to ozajstné prekvapenie pre Evu. Okamžite si...

Čítajte viac

Tina Strenková: Víla Wanda

V mobilovom budíku spieval Alan Walker „Ignite“. Znamenalo to, že je sedem tridsať päť. „Ani v zime ráno nie je taká tma,“ pomyslel si Cameron, keď sa zobudil. Prezliekol sa a vyšiel von. Ráno bolo temné ako noc. Vedel, že ho nič dobré nečaká, pokiaľ nie je farboslepý. Shon, jeho verný pes,...

Čítajte viac

Mária Bernátová: Panelák

Hriala som sa na teplom slnku, ktoré nevyšlo už pekný mesiac a veľmi som si to užívala. Na chvíľku som aj zabudla, že za mnou stojí náš „úžasný“ panelák s jeho zaujímavými príslušníkmi, medzi ktorých patrí aj naša 79 ročná sklerotická a trochu čudná suseda Olívia, celým menom Olívia...

Čítajte viac

Veronika Žilinská: Zygomyceta

Prekrásny piatok. V zašlej, zničenej zatuchnutej kúpelni bolo zrkadlo nad umývadlom tak privysoko, až si musela stáť na špičkách, aby si si upravila pár neposlušných vlasov v ofine. Pleseň na kachličkách vytvárala zaujímavé vzory, až ti akosi nechtiac prirástla srdcu. A postupne sa rozrastala. Orgány, obalené hubami, nie sú...

Čítajte viac

Lenka Roskošová: Monotónnosť

Poznám všetky uličky cintorínov. Cez deň sa zhasínajú a v noci sú zhasnuté. Sneží. Tak všedne. Drobné vločky padajú na chodník na bratislavskom korze, po ktorom prechádzam, vypĺňajú diery medzi kamennými dlaždicami. Nezakopávam o rozpadnuté kúsky, podpätky na čižmách mi nezapadávajú do škár a to je nevšedné. A stále...

Čítajte viac

Martina Pintírová: Čo dokáže pekné slovo

Počula som že, pekná reč aj železné dvere otvára, ale som tomu nerozumela, kým sa nedotrhalo to, čo vám rozpoviem. Chlapec bol vždy zlý, vysmieval sa, trhal kvety v susedných záhradách, kričal, hádzal kamenčeky na ľudí aj zvieratám ubližoval, jednoducho všetkému čo mu bolo na ceste. Všetci boli naštvaní...

Čítajte viac

Nina Marčoková: Baranček a Ježko

Na dvore býval Baranček so svojím otcom a strýkom. Boli to silné barany a radi rozprávali o svojich hrdinstvách: ako vyvalili na obore dvere, ako pobucali gazdinú, či bľačaním naľakali gunára. Neraz sa i sami poškriepili a skúšali, ktorý z nich je silnejší. No raz sa stalo, že gazdiná...

Čítajte viac

Šimon Krišta: Ako čítanka dostala nádchu

Zima sa ešte neskončila a jar bola ďaleko. Ani lastovičky neprilietali z teplých krajín a snežienky iba nesmelo vykúkali zo zeme. Slniečko sa zobudilo, ale po chvíli ho zatienili tmavé mraky. Ľudia sa budili do chladného a daždivého rána. Každý bol z takého počasia namosúrený. Jediný, kto sa tomu...

Čítajte viac