Na dvore býval Baranček so svojím otcom a strýkom. Boli to silné barany a radi rozprávali o svojich hrdinstvách: ako vyvalili na obore dvere, ako pobucali gazdinú, či bľačaním naľakali gunára. Neraz sa i sami poškriepili a skúšali, ktorý z nich je silnejší.

No raz sa stalo, že gazdiná šklbala kohúta a nechtiac horúcu vodu vyliala baranom na rohy. Barany sa naľakali, behali po celom dvore a nastal nevídaný zmätok, hlasné bľačanie,
krákorenie, syčanie, mravčanie a štekanie. Baranček sa prebudil a tento krik a zhon ho veľmi vystrašil. Vybehol zo dvora do blízkeho lesíka.

V lesíku býval Ježko. So svojou rodinou šiel prvýkrát na prechádzku. Otec mu nosil chutné lesné plody a mamka mu ukázala ako chytiť dážďovku. No, kde sa vzala – tu sa vzala, pred nich vyskočila líška. Otec s mamkou sa zježili a líšku vystrašili. No naľakal sa i Ježko a pustil sa ozlomkrky do behu.

Bežal Baranček, bežal Ježko a naraz obaja zastali v malom jarčeku. Už sa ničoho nebáli, len boli veľmi unavení. Pritúlili sa k sebe a tvrdo zaspali.

Obarené barany a zježené ježe hľadali svoje deti celý deň. Až predvečerom v jarčeku našli spiace klbko vlny a spiace klbko pichliačov.