Vonku bolo hrozné počasie, silno pršalo a pršalo, vari ani neprestane? Bol som doma sám, trochu som sa nudil, nezvykol som si tráviť čas tak dlho v uzavretej miestnosti. Nuž, díval som sa von oknom ako prší v nádeji, že hádam už prestane. Pomaly sa začalo stmievať a tak aj v mojich očiach, ktoré sa postupne ľahúčko zavierali…

Odrazu prestalo pršať a ja som sa ocitol v neznámej krajine. Boli tam všetci moji kamaráti. Nič mi nebolo jasné, no samozrejme som sa pridal k nim. Hrali sme sa všelijaké spoločenské hry. Keď nám už bolo dosť, pomyslel som si: „Čo by som teraz zjedol jednu veľkú zmrzlinu!“ Akurát bola tu priamo predo mnou. Ale čo, nemusel som si ju ani zaplatiť, bola zdarma a množstvo? Koľko len chceš. Potom som sa trochu poprechádzal a tu odrazu za uhlom sa objavilo velikánske klzisko a zase boli tu moji kamaráti. Už ma čakali korčuľovať sa. No, to bol zážitok. Odrazu som sa vyšmykol a padám, padám dolu, dlho to trvalo, kým som sa neocitol v jednom dlhom tuneli. „Jeee,“ všetci kričali. Boli sme na tobogáne v najväčšom aquaparku na celom svete, aký som v živote videl. Bola to jedna velikánska tropická hora plná tobogánov, ktoré vykúkali zo skál a pálm. Len som sa díval, či vyskočí nejaký lev na mňa, alebo dáka opica. V tejto čudnej krajine sa spĺňali všetky moje ukryté myšlienky a sny. Už keď som sa konečne unavil a pomyslel som si, akoby mi bolo dobre teraz v mojej teplučkej posteli, ani som si nestačil zaželať túto žiadosť, už som tam aj bol.

Odrazu počujem nejaké hlasy, čo sa to deje? Pochopil som, že som sa zobudil a vlastne prišli moji rodičia domov. Bol to len sladký a výnimočný sen a prestalo aj pršať. Škoda, že neprší každý deň!