Patchwork. Zošitá z útržkov. Spomienka na zážitky spred bezmála štyroch desaťročí asi ťažko môže vyzerať inak. Preto keď lovím v pamäti stopy svojej súťažnej účasti na Literárnom Kežmarku (tuším v rokoch 1977 a 1978), skôr sa mi vybavujú pocity než zreteľné obrazy. Napokon ten najzreteľnejší obraz, ktorý som ako cenu nevládal svojimi tenkými siedmackými rukami odniesť z pódia, mi ešte aj dnes pripomína Literárny Kežmarok na stene v spálni. Prirodzený pocit napätia, ktorý vtedy obostieral dušičku humenského školáka, vystriedal pocit prekvapenia, radosti, azda trocha aj hrdosti a napokon úľavy, že to má celé za sebou. Dodnes mi v ušiach znie výrazný hlas básnika Vojtecha Kondróta, redaktora a porotcu Literárneho Kežmarku, ktorého dlhoročný entuziazmus v práci so začínajúcimi a mladými autormi bol závideniahodný. A možno práve tieto pocity prispeli k tomu, že ma literatúra sprevádza celý život. Ba aj karta sa neskôr obrátila. Keď v úlohe porotcu najmä literárnych detských súťaží vidím pred sebou na vyhodnotení napäté tváre účastníkov v očakávaní verdiktu, nezriedka mi hlavou prebleskne kežmarská spomienka. Nikde nie je, pravda, napísané, že z víťaza literárnej súťaže sa aicky stane dobrý básnik (o tom niečo viem), no už len sama skúsenosť s tvorbou, s krásami jazyka, s objavovaním nového je pre človeka obohacujúca.

Keďže sme s Literárnym Kežmarkom vlastne rovesníci, hádam mi nik nebude mať za zlé, ak sa pri blahoželaní uchýlim k familiárnejšiemu tónu. Tak teda: bratu, hor sa do ďalšej päťdesiatky. Isto ju hravo zvládneš. Netrápi ťa vysoký tlak, slabnúci zrak či zničená chrbtica. Stačí, ak Ti Tvoji opatrovníci doprajú pravidelný prísun literárnych kalórií. Tých je našťastie okolo nás stále dosť.

Doc. PhDr. Marián Andričík, PhD.,
niekdajší dvojnásobný víťaz LK v kategórii poézie