„Šup, šup, píšme a posielajme práce do Kežmarku!“
Uzávierka prihlasovania prác do 56. ročníka Literárneho Kežmarku, súťaže mladých poetov a prozaikov, sa blíži. Do 30. júna môžu žiaci a žiačky základných škôl a študenti a študentky stredných škôl posielať svoje práce a emailová schránka Literárneho Kežmarku sa už nimi utešene zapĺňa. Tých, ktorí ešte váhajú, či sa prihlásiť, môžu v nasledujúcich riadkoch inšpirovať tri zo šiestich minuloročných víťaziek jednotlivých kategórií, ktorým sme položili štyri otázky.
1. Koľkokrát si sa už prihlásila do súťaže Literárny Kežmarok a s akým úspechmi?
2. Odkedy sa venuješ písaniu a čo ťa k nemu priviedlo?
3. Ako si spomínaš na minuloročný LK a čo sa ti na ňom najviac páčilo?
4. Chystáš sa poslať svoje práce aj do tohtoročnej súťaže a čo by si odkázala tým, ktorí ešte rozmýšľajú o tom, či tak urobia?
Evka Onderišinová (minuloročná víťazka I. kategórie – poézia)
1. Po prvýkrát to bolo ešte v roku 2017, mala som 8 rokov a veľmi som sa potešila čestnému uznaniu v poézii, to isté sa zopakovalo aj v roku 2018, v roku 2019 to už bolo 2. miesto v próze, stále som bola žiačkou 1. stupňa ZŠ J. Švermu v Humennom, a minulý rok počas 55. ročníka som sa tešila dokopy dvakrát. Prvé miesto mi udelili v próze a 3. miesto v poézii.
2. Píšem, odkedy sa pamätám. Teda spomínam si, že keď som ešte nevedela písať, mamka si zapisovala kedykoľvek a kdekoľvek moje prvé rýmy, poprekrúcané slová, z ktorých vznikali prvé novotvary. Najviac sa mi darí počas chvíľ voľna, najmä cez letné prázdniny, keď leňošíme s mamkou na záhrade a písanie ide oveľa ľahšie – slniečko, voda a teplo, to sú moje ideálne podmienky. A čo ma k písaniu viedlo? V prvom rade som mala veľký vzor vo svojom staršom bratovi Samkovi, tomu sa darí dodnes, mamka je mojím hnacím motorom a veľkou „cenzorkou“, ale výborné podmienky máme aj v škole, pretože všetky slovenčinárky sú „posadnuté“ písaním, recitáciou a vlastnou tvorbou. Už dlhé roky v škole funguje redaktorský a rozhlasový krúžok, naše učky nás vždy správne navedú a myslím si, že „cítia talent už na diaľku“.
3. Pre mňa to bol neskutočný zážitok aj napriek tomu, že zúrivá pandémia znemožnila uvoľnenosť a väčšiu návštevnosť ako po iné roky. Ani dážď nám neprekazil vrelé uvítanie na úrade, krásny program v lýceu spojený s odovzdávaním ocenení. Ale najviac sa mi na ročníku páčilo divadelné prevedenie víťazných prác, pretože boli so mnou obaja moji rodičia a pri slovách …Doma nikdy nie sme sami. Ale nám je hej! U nás doma sa nikdy nenudíme… sa obaja naraz rozplakali od dojatia, pretože nimi zažínala moja víťazná práca, ktorá sa točila najmä okolo mojich najbližších – mamky, ocka a Samka. Ľúbim svoju rodinu, ale milujem aj Kežmarok, mesto pod Tatrami…
4. Po ročníku 2020 som si myslela, že už sa takéto obdobie nezopakuje a my v septembri sadneme do školských lavíc a pôjdeme podľa každoročného plánu, aj toho literárneho, ďalej. Napokon sa situácia zhoršila niekoľkonásobne a zrazu sme na celých sedem mesiacov zostali doma. Mnohé bolo po prvýkrát a mnoho sa zmenilo. Všetky plány akoby padli, dôležité bolo zostať doma a neochorieť. Keď sme sa nedávno vrátili do škôl, tak sme zrazu začali akoby na začiatku školského roka. Keďže termíny sú posunuté, tak ja už pracujem naplno na svojich dielkach, aj keď mi veľmi chýbajú podnety zo školského kolektívu, ale i z domova. Kopec zážitkov sa nekonal, množstvo tajomstiev ostalo neodhalených. Navyše ja mám už niekoľko týždňov obe zápästia zafixované sadrou a obväzmi, atletika nepustila, let bol krásny, dopad tvrdý, ale nevzdávam sa, naši mi pomáhajú dokonca aj s písaním. Avšak všetkým, ktorí majú akýkoľvek nápad odkazujem, držte sa ho, dajte ho na papier a sami zistíte, ako vám to ide. Pretože písaniu treba podľahnúť rovnako ako čítaniu kníh, obe aktivity majú svoje čaro, ktoré nás často ako jediné dokáže odtrhnúť od skutočnosti a vtiahnuť do sveta fantázie. Takže šup, šup, píšme a posielajme práce do Kežmarku!
Barborka Porvažníková (minuloročná víťazka I. kategórie – próza)
1. Do súťaže Literárny Kežmarok som sa minulý rok prihlásila prvýkrát. Na moje veľké prekvapenie som hneď získala 1. miesto v II. kategórii – v próze. Písala som príbeh o mojom pradedkovi – Moje bezzubé slniečko.
2. Písaniu sa venujem od prvého stupňa základnej školy. Najskôr som začala s básničkami, ktoré som posielala do viacerých známych literárnych súťaží. Za každú báseň som získala pekné ocenenie. To ma posúvalo dopredu, motivovalo písať ďalej. Páčila sa mi hra so slovami, rýmami, zachytávanie krásy okolitého sveta v básňach. K písaniu ma priviedlo citlivé vnímanie všetkého okolo mňa. Moje úspechy ma len utvrdili v tom, že to má zmysel, že v tom mám pokračovať. Zaujímavé okamihy mi dozrievali v mysli dlhšiu dobu, po kúskoch som si ich začala zapisovať na papier a postupne vznikla moja prvá próza, ktorá mi hneď priniesla to najkrajšie miesto na najprestížnejšej literárnej súťaži.
3. Na minuloročný Literárny Kežmarok mám len tie najkrajšie spomienky, keďže bol mojím prvým. Páčilo sa mi mesto, celý program bol výborne zorganizovaný na vysokej úrovni, potešili ma aj ceny, príjemné občerstvenie. Dozvedela som sa mnoho zaujímavostí z histórie Kežmarku. Síce práve vtedy pršalo, no moje srdce poskočilo od radosti, keď som počula svoje meno na 1. mieste. Myslela som, že sa mi to len sníva. Rovnako milé bolo počuť žiakov umeleckej školy prednášať práce ocenených a medzi nimi aj tú moju. Ďakujem za príležitosť zúčastniť sa na takej veľkolepej slávnosti. Je to splnený sen každého mladého autora. Verím, že si to ešte niekedy budem môcť zopakovať.
4. V zásuvke môjho stolíka stále driemu moje ďalšie práce, s ktorými by som sa rada zapojila aj do tohtoročnej súťaže. Všetkým skrytým talentom by som odkázala, aby sa neváhali zapojiť, možno ich prvá báseň alebo príbeh budú tento rok víťaznými.
Magdaléna Martišková (minuloročná víťazka III. kategórie – próza)
1. Na Literárnom Kežmarku som sa zúčastnila desaťkrát, mám z neho desať ocenení, z toho jedno prvé a druhé miesto za prózu, dve tretie miesta za poéziu a šesť čestných uznaní. Viac nebude, už som prekročila vekovú hranicu, začala som študovať na VŠ a túto kategórii LK nemá, čo mi je aj veľmi ľúto.
2. Vždy sa mi súťaž, vyhodnotenie, rozbory a program veľmi páčili, žiaľ, už nebudem môcť porovnať, ako to bude po tých výrazných zmenách, ku ktorým tento rok došlo. Dúfam, v mene všetkých ostatných súťažiacich, že to bude rovnako kvalitné, prínosné a zaujímavé ako bývalo doposiaľ.
4. Prajem všetkým, súťažiacim, porote, organizátorom a celému tímu LK veľa kreatívnych nápadov, nech zažijete nezabudnuteľné chvíle a budete sa k LK vracať každoročne ako ja… Pozdravujem všetkých.