Pravda, 20. 4. 2021

V Kežmarku odštartoval 56. ročník najstaršej autorskej súťaže pre deti a mládež na Slovensku Literárny Kežmarok. Žiaci zo základných a stredných škôl môžu svoje práce posielať do konca júna, súťaž sa vyhodnotí v septembri. O podnetnej tradícii nám porozprávala spisovateľka a historička Nora Baráthová.

Ste rodená Kežmarčanka, zúčastnili ste sa niekedy na tejto súťaži? Či už ako autorka, alebo porotkyňa?

Ani jedno, ani druhé. Na súťaženie som už bola mimo vekovej kategórie a do poroty by som si netrúfala ísť. V starších ročníkoch prichádzalo niekoľko tisíc prác, v posledných takmer tisíc. Toto zvládnuť a nikomu pritom – i keď nechtiac – neublížiť, je veľmi ťažké. Som už však jediná žijúca, čo nepretržite „fungovala“ pri organizácii Literárnych Kežmarkov.

Ako historička múzea som robila scenáre výstav, bola pri ich realizácii, dávala som dohromady príležitostné novinky či bulletin Slovo. Prednášala som na seminároch, urobila zopár scenárov o jubilujúcich osobnostiach (Hviezdoslav, Janko Chalupka, Karol Kuzmány), či pri 600. výročí kežmarského školstva.

Súťaž vznikla pod názvom Hviezdoslavov Kežmarok. Kedy a prečo sa súťaž premenovala? Boli ste pri tom?

Kežmarok je špecifickým mestom. Do konca II. svetovej vojny bol multinárodným – žili tu Nemci, Slováci, Česi, Poliaci, Bulhari, Maďari, Židia atď. Po II. svetovej vojne došlo k prevratným zmenám v národnostnom rozvrstvení. Do mesta prichádzajú rôzni prisťahovalci nielen z celého územia Slovenska, ale aj z Poľska a Maďarska. Všetko nemecké, resp. maďarské sa považovalo po vojne za fašistické. Preto sa nehovorilo napr. o kežmarskom školstve.

Bezprostredne po vojne sa vyskytli snahy o zlikvidovanie lyceálnej knižnice – najväčšej školskej historickej knižnice v strednej Európe – a budova lýcea sa plánovalo využiť na učňovskú školu. Zrejme nikto nevedel alebo nechcel vedieť, že na lýceu pôsobili a študovali aj slovenskí národní dejatelia, napr. Karol Kuzmány, Pavol Jozef Šafárik, Ján Chalupka, Samo Chalupka, Janko Kráľ, Samo Tomášik, Jonáš Záborský, Pavol Országh Hviezdoslav, Janko Jesenský, Martin Rázus, Ivan Stodola atď. A boli tu aj budúci srbskí, českí, nemeckí a maďarskí literáti, výtvarníci, vedci a politici.

Celý rozhovor si môžete prečítať tu.