Vidím tvoju tvár, akoby to bolo včera.

Aj keď to už dávno odfúkla minulosť, príde mi to ako včera.

Zasa mi chýbaš. Zas mi chýba tvoja tvár, ktorú som ešte nestretla.

Chýbaš mi, aj keď ťa nepoznám.

Neviem ani, ako sa voláš.

Ktosi?

Nepoznávam ťa, ty môj starý ne

známy.

Chýba mi to.

Chýbajú mi tie časy, keď sme sa každé ráno nestretávali

pri dverách a ja som pri tom na teba vždy tak tupo zíravala.

Milovala som tie časy, keď si na mňa ignoratívne zíral a ja som ti to opätúvala.

Raz by som ťa chcela poznať a vedieť kto si.

 

Petra Kubíková, 11 rokov

ZŠ Dr. Daniela Fischera 2 Kežmarok (5. ročník ZŠ)

  1. kategória – poézia – 1. miesto