Nemienim si toto významné, jedinečné a vo svojej oblasti najstaršie kultúrne podujatie na Slovensku privlastniť. Ako člen literárnej poroty som však jeho súčasťou už 19 rokov, čo nie je zanedbateľná časť ľudského života.

Literárna súťaž ma za tú dobu spojila s množstvom zaujímavých a pre vec zapálených ľudí nielen zo strany organizátorov, ku ktorým počítam predovšetkým pre toto podujatie zanietenú a obetavú, dnes už bývalú riaditeľku MKS Gabiku Kantorkovú, primátorov mesta, ktorí mali pre LK vždy dostatok pochopenia a podpory, či pracovníkov Matice Slovenskej a Slovenskej národnej knižnice.

V súvislosti s programami literárnej časti podujatia nemožno zabudnúť ani na podiel a osobnú účasť historičky a spisovateľky Noriky Baráthovej, zborového farára Evanjelickej cirkvi a. v. Romana Porubäna a v ostatných rokoch i vtedajšej učiteľky ZUŠ Milky Šavelovej.

Popoludňajšie stretnutia autorov s členmi poroty, ktoré sa v drvivej väčšine ročníkov posunuli až do neskorých večerných, ba neraz aj ranných hodín druhého dňa, by celkom určite nemali takú atmosféru, nebyť starostlivosti troch ďalších obetavých duší mojich Literárnych Kežmarkov, akými boli Betka Dudášová, Dáška Babiarová, či Janka Schönová.

Svoj prvý Literárny Kežmarok (r. 1996) som zažil po boku dnes už nebohého básnika, dlhoročného priateľa Paľa Hudáka. Členov poroty, s ktorými som mal tú česť celé tie roky spolupracovať hneď od ďalšieho roku, poznám tiež osobne. Hľadanie ciest našich rád k mladých autorom nás však na Kežmarkoch spojili ešte viac. Úžasne dobre sa mi spolupracovalo nielen v zložení, v ktorom s nami tri roky zotrval básnik, prozaik a rozhlasový tvorca Tomáš Repčiak, ale po ňom aj poetka a skvelá recitátorka Julka Čurillová. V trojici s prozaikom, dramatikom a spisovateľom pre deti Petrom Karpinským to napokon v porote ťaháme dodnes.

Čítanie množstva prác je niekedy únavné, potešia však príspevky, ktoré prekročia zvyčajný priemer a poukážu na rodiaci sa talent. Za roky, o ktorých hovorím, ich nebolo málo. Ako porotca som zažil napríklad terajšiu herečku a hudobníčku Dorotku Nôtovú, ale aj Katarínu Tomkovú, Michaelu Rosovú, Katarínu Džunkovú, Janku Mičuchovú, Zuzanu Slaninkovú, Zuzanu Hruškovú, Katarínu Vargovú – všetko autorky, ktoré už dnes majú za sebou aspoň jednu knižku.

Len tak na okraj: Viete, že za ten čas sme v porote LK prečítali 11 389 prác od 4 588 autorov?

Za to, že je Literárny Kežmarok aj môj, môžu tiež kolegovia z poroty detských kategórií. Som rád, že som mohol aspoň trochu nahliadnuť do majstrovstva, s akým najmladšie talenty s princípmi tvorby oboznamuje Zlatka Matláková, ako s nimi pracuje Evka Kollárová a ako im rozumie Jožko Brunclík – všetko autori a pedagógovia, ktorí vedia detskú literárnu fantáziu nielen oceniť, ale podať jej aj pomocnú ruku tak, aby mala radosť z objavovania svojich ďalších ciest.

Ako bývalý, dlhoročný pracovník osvetového zariadenia viem, že poslaním súťaží v ktorejkoľvek z oblastí kultúry nie je vychovávať profesionálov. Ich úlohou je poskytnúť talentovaným ľuďom možnosť vzájomnej konfrontácie ich tvorivých schopností a vytvárať každému z nich priestor na osobný rast. Myslím tým aj na rast v zmysle kultivovania človeka, ktorý svojou tvorbou dostáva šancu kultúrne kultivovať svoje okolie. Teší ma, že moje Literárne Kežmarky mi túto šancu poskytovali vždy vrchovatou mierou. A to nielen navonok – teda vo vzťahu k autorom, ale aj do vnútra, keďže ľudsky, ale aj odborne obohacovali aj mňa.

Ročníkom, ktoré budú nasledovať po tohtoročnej päťdesiatke, prajem, aby ku všetkým ich účastníkom boli štedré minimálne tak, ako ku mne.

S hlbokou úctou

Ján Petrík,

predseda poroty pre stredné školy