Doc. PaedDr. Július Lomenčík, PhD.
Vysokoškolský učiteľ, didaktik, kulturológ a básnik. Narodil sa v roku 1961.
Pôsobil ako učiteľ na základných a stredných školách (1984 ̶. 1997), od r. 1997 ako vysokoškolský učiteľ na Univerzite Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici. V súčasnosti na Katedre slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty.
Vo vedeckovýskumnej činnosti sa zameriava na problematiku teórie vyučovania slovenského jazyka a literatúry a literárnej regionalistiky. Vydal vedecké monografie: Regionalizmus – prostriedok komunikácie v škole (2000), Kultúrne hodnoty regiónu v primárnej edukácii (2007), Jazyk a literatúra v edukácii. Diachrónno-synchrónny pohľad (2019), odborné publikácie: Regionálne prvky vo vyučovaní slovenského jazyka a literatúry (2000) a Interpretačné minimum. Z modernej slovenskej poézie (s J. Tatárom, 2002), Slová (zo)pnuté časom (2007), Reflexie v priestore slova (2016), Región v edukácii slovenského jazyka a literatúry (s M. Joklovou a M. Koncošovou, 2021), spoluautor učebnice Kapitoly z literárnej vedy (1998), zostavil viacero metodických príručiek: Interpretácia literárnych textov 1 – 3, Slovenčina netradične 1 – 3. Napísal heslá do Mikulovho Slovníka slovenských spisovateľov (1999, 2005). V oblasti vlastivedného bádania sa prezentoval knižkou Hor′ Máľincon iďen (1998), kapitolami v knihe Monografia obce Málinec (2009) a regionalisticko-jazykovedno-folkloristickou knihou Z máľinské túrňi pozerán (2016). Edične sa podieľal na vydaní knihy Zažili sme vojnu: Zápisy obecných kroník a spomienky z rokov 1938 – 1945 v hornom Novohrade (2015). Je autorom básnických zbierok Infarkt citu (1999) a Z(R)odenie (2009).