Bola raz jedna princezná, ktorá sa volala Aurélia. O niekoľko dní sa chystala osláviť svoje dvadsiate narodeniny. Na svojej oslave sa rozhodla vymeniť trápneho klauna za draka chrliaceho oheň. Mal byť šokujúcim prekvapením pre jej najbližšie kamarátky Červenú Čiapočku, Popolušku i Snehulienku. Iba Šípková Ruženka poznala pravdu vopred a to preto, aby z toho šoku neomdlela na ďalších sto rokov.

Dievčina sa teda vybrala požiadať Draka o láskavosť. Nepočítala však s tým, že sa ju platonicky zamilovaný Valibuk opäť raz rozhodne sledovať. Ešte horšie ale bolo, že Valibuk bol COVID pozitívny.

Trvalo to dva dni a dve noci a princezná konečne stála pred dračou jaskyňou. „Halóóó, je tam niekto ?“ vykríkla z plných pľúc. „Nikto nie je doma, choďte preč,“ ozvalo sa z útrob jaskyne. „Pán Drak, prišla som Vás požiadať o láskavosť,“  nedala sa odbiť Aurélia. „Povedal som choďte preč!“ Valibuk doteraz schovaný za vysokými skalami to už ďalej nemohol počúvať. So zúrivým výrazom v tvári vybehol zo svojho úkrytu a kričal. „Ako sa opovažuješ takto s Auréliou rozprávať?! Vieš ty vôbec, kto to je?! Princezná! Je to princezná! A ty urobíš to, o čo ťa žiada!“ Nastalo dlhé ticho. Napokon sa z jaskyne ozvalo. „Táhnete do háje, všichni pryč…“ to si Drak púšťal svoj nový CD prehrávač. Valibuk však viac nepotreboval. Z očí mu sršali blesky, keď sa rozbehol do jaskyne s úmyslom potrestať Draka. Bol to mocný chlap s rukami sťa lopaty, ktorými dokázal trhať buky ako steblá trávy. Dobehol ku Drakovi a už-už ho chytal pod krk, keď ho zrazu pošteklilo v nose. Kýchol raz, kýchol druhýkrát, a potom už nedokázal prestať.

Chudák Drak, nakazil sa COVIDom. Zotavoval sa niekoľko mesiacov. Aj sa vyliečil, ale chrliť oheň už nedokázal. Nešťastný z toho, začal hľadať pomoc.

A ako to už v rozprávke býva, lesom sa práve túlalo Dievčatko so zápalkami, ako asistentka predaja jednej nemenovanej nadnárodnej spoločnosti. Podľa toho, ako ošumelo vyzeralo, veľa zápaliek asi zatiaľ nepredalo. Dokonca mu chýbala aj jedna topánka. Doskackalo až k jaskyni a opatrne nakuklo dovnútra. To, čo videlo ho ohromilo. V rohu jaskyne sa krčil, kedysi mocný a obávaný Drak.

„Ahoj Dráčik, čo sa ti stalo?“ opýtalo sa dievčatko jemným hláskom a dúfalo, že už konečne niečo predá. „Dievčatko krásne, ja už nie som Drak. Nedokážem chrliť oheň,“ odpovedal Drak plačlivým hlasom. „Naozaj? Tak to Ti viem pomôcť! Predávam zápalky, tie Ti pomôžu zažať oheň a Ty budeš znova Drakom s veľkým „D“,“ povedala dievčina nadšene. „A dnes je tvoj šťastný deň, keď si kúpiš dva kartóny, tretí máš odo mňa zadarmo.“

„Ďakujem ti veľmi pekne, rád to skúsim,“ odpovedal Drak dojato. Ako povedal, tak aj urobil. Poriadne nasal vzduch do pľúc a pri výdychu škrtol zápalkou. Tak ako Dievčatko sľúbilo, z papule mu vyšľahol obrovský žeravý plameň. Draka to tak veľmi potešilo, že sa od radosti vyrútil z jaskyne a pritom si ani nevšimol, ako vrazil do visiaceho zvonca nad dverami. Ten hlasno zazvonil a modernej rozprávke odzvonil.

 

Viktória Šteinová, 11 rokov

ZŠ Hroncova 23 Košice (5. ročník ZŠ)

  1. kategória – próza – 3. miesto