Ovečky bielučké, pekné, kučeravé,

pobehujú, vyvádzajú v hustej tráve.

Len jedna zvedavá malá všetečnica

zrie dieru v košiari, pchá von nos i líca.

 

Rovnými nohami vyskočí z diery von.

Za kríčkom, za bučkom, v húštine číha on –

zlý vlk, čo má hladný krk, a to nie je frk,

schytí ju a hrk, tá nestihne ani mrk.

 

Počíta pastier ovečky, prepočítava,

bolí ho z toho pri srdci a páli hlava,

žiali za ovečkou, žiali celé to stádo,

schytí sa on v nohy, šinie sa sťa tornádo.

 

Hnevom buráca, bleskom oka vĺčka skolí.

Vlk papuľou zem ryje. „Napas sa po vôli!“

Pastier láskavo objíma ovečku milú.

Láska jej vtláča do tela život a silu.

 

„Poklad je každá jedna ovečka stáda,

keď stratí sa, pastierovo srdce stráda,

ten dá aj svoj život v plen, nech zachráni ju hneď“-

znej pieseň manemy*, ku každej ovečke leť!

 

*manemovce = ovce z manemy

*manema = miestnosť, kde máš svojich drahých a priateľov, aj keď sú ďaleko

 

Dominik F. Bartoník, 11 rokov

ZŠ Březová, ČR (3. ročník ZŠ)

  1. kategória – poézia – 2. miesto