rastiem do vnútra

hoci sa to prejavuje len ostražitosťou

už ma neuspokojujú gramatické rýmy

naše jazyky sú si príliš blízke

aby si rozumeli

 

ešte som ťa ani nemal na dĺžku ozveny

už prenikáš strop

 

závidím dažďu

steká po tebe

nie je fér že môže byť tak blízko

občas obetuje svoje deti

prepichnuté lúčom

aby sa ukázal v nových šatách

namaľuje ťa ako nikto

on jediný videl detail aj celok

 

stále rovnaký ku každému

 

je treba poznať zemepis prv než vyrazíš

nájsť cestu späť po bedrových kostiach

alebo počúvať krv opakované brieždenie

milujem ťa v ponožkách

zatiaľ bez päty

 

v noci spustili diaľnice až dozadu

neviem prečo

mám otvorené oči

 

bohovia nám závidia telesnosť

jahodové víno

chcem jesť tvoj pokrm na náhlivo ako Izraelita

mať namiesto sandálov dreváky

pripravený utiecť

 

Marek Jaroš, 20 rokov

ZUŠ J. Melkoviča Stará Ľubovňa (4. ročník SŠ)

III. kategória – poézia – I. miesto