Stojím na hore Tichých výkrikov

a hlasno sa na teba prizerám. Si prázdnejší

ako riadky výkrikov v mojich básňach  a iné výlevy

duší.

Tíško si sama pre teba zakričím;

„Kto si?!“

No tvoja dutosť mi len drzo odvetí:

„Ktosi. Ktosi. Ktosi.“

Vďaka tebe sa teraz cítim rovnako papierovo a duto ako si ty. Papierovo čiste. Veď ty si tiež len papierový ako táto báseň.

 

Petra Kubíková, 11 rokov

ZŠ Dr. Daniela Fischera 2 Kežmarok (5. ročník ZŠ)

  1. kategória – poézia – 1. miesto