Len čo ku mne pristúpila mama, začal som sa obraňovať: „Zato môže Fero! Prinútil ma k tomu. Je to leňochod! Nechcelo sa mu žehliť.“ Fero ma prerušil a začal oponovať: „Vážne? A ty už si nepamätáš na tú našu dohodu? Keď si mal plno v gatiach, nemal si mi na to kývnuť,“ dopovedal posmešne Fero. V tom do toho vstúpila mama a skríkla: „Tak dosť! Môžete za to obaja! Len je mi ľúto tých mojich nových šiat. Ešte som ich nemala nikdy na sebe,“ dokončila a ešte chvíľku trúchlila. Potom povedala: „Ale nebojte sa, neobídete len tak bez trestu. Mohlo to dopadnúť so žehličkou oveľa horšie ako len takto. Ako trest máte dva dni bez elektroniky! Mikrovlnka sa nepočíta. Myslím mobil, počítač, televízor a ďalšie veci.“ Ja som to zobral celkom dobre, až tak na ne nechodím a bez rozprávok pár dní vydržím, ale Fero skoro skolaboval. Bolo to, akoby mu niekto oznámil, že umiera. Hral sa, že za nič nemôže a začal mamke vysvetľovať, že je jej trest absolútne neférový. Mamka ho po pár vetách zložila a bolo jasné, že nemá šancu. Bolo to, ako by ste si kúpili vstupenku na divadelné predstavenie „Hádka“ v hlavnej úlohe s mojím lenivým bratom a mojou mamou. Dosť dobre som sa na Ferovi bavil, hlavne na tom, ako mu mamka nakladala a rozprávala o veciach, čo si už asi ani nepamätá. Držal som jej palce a áno, bol som taký malý škodoradostník. Fero nakoniec zmizol do izby a mamku ignoroval. Ako inak. Mamka na konci len poznamenala ockovi, keď sa pýtal, čo je s Ferom, nech to nerieši, že to je akási „Berta“ a že si tým musí prejsť každý tiger. Alebo povedala tínedžer? Už neviem. Len dúfam, že Fero nemá novú frajerku s menom Berta. To meno sa mi nepáči. Mamka s ockom sa potom rozosmiali a povedali, že len dúfajú, že z toho zákazu elektroniky nebude mať absťáky. Neviem, čo to je, ale dúfam, že to nie je nákazlivé. Raz som chytil vši! Bolo to dosť nepríjemné. Rozhodol som sa, teda môj bratský rozum mi nakázal, aby som sa s jeho „Bertou“ dobre pohral. Myslím tým, že ho trochu pozlostím. Nech vie, aké to je a že nielen on má kučeravé úmysly a vlasy! Dobre na tom je, že keď je teraz ten tiger alebo skôr tínedžer, uverí všetkému. Je to zvláštne, ale je to tak. Ak nemôžem používať mobil, tak použijem list. Budem ako pravekí ľudia. No dobre, pravekí asi nie. Budem asi ako babka. Ona si musí všetko písať, vraví, že to inak nevie. Dedko povedal, že to robí preto, lebo je stará škola. To od neho asi nebolo veľmi pekné, ak myslel, že tak vyzerá. Ja mám babku rád. Aj to, ako vyzerá. A už aj preto, že mi vnukla skvelý nápad. Rozprávala mi, ako to isté, čo chcem urobiť Ferovi, aj jej urobil v detstve je brat. Bolo to dosť dobré, aj keď sa naňho potom hnevala. Vystihol som chvíľu, keď brat odišiel z izby a zobral som z jeho stola zošit, ktorý si zabudol od Wandy, jeho spolužiačky. Vďaka mojim dobrým bratským vzťahom a hlavne dobrému hrabaniu sa vo Ferových veciach viem, ale nikomu to nehovorte, že je do nej! Viem, viem, aj mňa to šokovalo. Hlavne preto, že ja som si predsavzal, že nebudem mať frajerku. Je to trochu trápne. Zatiaľ mi stačí mamka. Ale ešte uvidím, späť k Ferovi. Tak som mu do toho zošita napísal pekný doják. Samozrejme, bol pre Wandu. Keď sa vracal, rýchlo som sa schoval za dvere, zošit zatvoril, nechal na stole a robil sa, že som podlaha. Tak aby nič nepočul. Fero len schmatol zošit, obliekol si bundu a bežal vrátiť Wande zošit. A maličká pomsta ala mladší braček bola hotová, alebo nie?