Možno všetci viete, že zajace dokážu byť veľmi pažravé. Najradšej majú zeleninu, špeciálne mrkvu. Mrkvu však zajko na lúke nenájde. Náš zajko Ňufko bol veľmi šikovný a vynaliezavý. Našiel si záhradu, ktorá bola pre neho rajom. „Ach, to je nádhera, všade samá mrkvička, kapusta, reďkovka, cuketa a ešte aj môj obľúbený šalátik!“ s motýlikmi v brušku od radosti vykrikoval po záhrade zajačik Ňufko.

Majiteľom záhrady bol pracovitý gazda Kapusta. Staral sa o svoju zeleninku, okopával, plel, polieval… Veľmi rýchlo si všimol, že v záhrade má nepozvaného hosťa a povedal si: „Niekto mi tu chodí objedať moju zeleninku. Postavím okolo záhrady vysoký plot a už nikto cudzí mi sem nepríde!“  A tak aj urobil. Už čoskoro okolo celej záhrady vyrástol obrovský plot a gazda Kapusta sa vytešoval zo svojej práce. To však netušil, akého prefíkaného návštevníka má za plotom. Ňufko sa spočiatku čudoval, čo to za opachu tak rýchlo vyrástlo okolo jeho záhradky, no nenechal sa odradiť. Labkami sa raz-dva podhrabal a znova bol vo svojej vysnívanej záhradke. Kapusta bol nešťastný: „Čo to? Prečo to? Veď mám obrovský plot a moja zeleninka aj tak mizne!“  Rozmýšľal, hútal, lámal si hlavu, až nakoniec si spomenul na starú, overenú klasiku. „Ach, hlava moja deravá, veď už dávno som mal v záhrade postaviť strašiaka. To určite zaberie!“ s radosťou sa Kapusta plesol po hlave. Ňufko sa veru spočiatku zľakol, čo to za škaredé čudo stojí v jeho záhradke. Veľmi rýchlo však zistil, že je to len kopa handier na palici. „Milujem svoju zeleninku, mňam, mňam,“ vytešoval sa každú noc, „dnes ešte aj mesiačik mi krásne svieti.“

Lenže mesačná obloha bola pre Ňufka zradná. Gazda Kapusta hneď odhalil, kto si každú noc hoduje v jeho záhradke. Pristúpil teda k Ňufkovi a vraví mu: „Zajko, prečo kradneš moju zeleninu? Každé ráno je jej stále menej a menej. Vieš, koľko práce je v takej veľkej záhrade? Keď ti tak veľmi chutí, prečo si ju nevypestuješ sám?“  Zajka Ňufka gazda Kapusta prekvapil, no nezľakol sa. Práve naopak. „Gazda, veď ja som len obyčajný zajac, ja neviem, ako sa pestuje zelenina! A ešte taká chutnučká!“ prehovoril Ňufko.

A vtedy sa to stalo! Kapusta s Ňufkom si tľapli, a to bol začiatok super spolupráce. Gazda naučil nezbedného zajaca všetko o záhradkárčení. Ako orať, siať, okopávať, rýľovať… Ňufko zistil, aká je to ťažká práca a bolo mu ľúto, že gazdovi narobil toľko škody. Lenže odvtedy pomáhal v záhrade každý jeden deň a vážil si každučký kúsok dopestovanej zeleninky. Stali sa z nich nerozluční priatelia. Ňufko už nemusel kradnúť zeleninku, lebo si ju sám vedel vypestovať, a tak sa stal úplne prvým zajačím záhradníkom na svete.