Z nesebavedomých čriepkov

pomaly si skladáš srdce

čo patrila by tebe.

 

Túžiš po láske

nehe,

chceš počuť “milujem”

no z mojich úst sa to ťažko derie.

 

Som zranená a moja duša stále blúdi v minulosti

mladá, slabá, túžiaca po láske

ale s kopou pochybností.

 

Si dobrý chlapec

si dobrý muž

si plný lásky

si….

si slobodný už…..

 

Lebo srdce nemá patriť

srdce má len byť

biť pre niekoho

no nie niečím byť.

 

Sedem rokov v objatí lásky

alebo len žitia v predstavách?

Sedem rokov, tak dajme dolu masky

možno si bol ideál a možno som žila v hrách.

 

Nežiarli, prosím!

Vernejšiu od seba nepoznám…

Nechaj ma odísť!

Lebo už samu seba nespoznám…

 

Nežiarli, prosím!

ja potrebujem vôkol seba ľudí.

Nežiarli prosím,

lebo o to skôr zblúdim.

 

V zlatej klietke život je krásny len chvíľu

bolia ma krídla

stŕpla som

už len šťuchance iných so mnou hýbu

bojím sa

a láska nemá byť o strachu

…..

urobím chybu.

 

Neprosím o odpustenie

i keď by som  mohla,

neviem či sa môže zmeniť

náš vzájomný pohľad.

 

Tých sedem rokov miloval si ma

a bol si mi blízko.

Bola som aj šťastná

ale lietala som príliš nízko.

 

Nebola to tvoja vina

to ja som priveľa mlčala,

navonok som ťa držala za ruku

a vo vnútri som plakala a kričala.

 

Viem aké si mi prinášal obety

viem, že ten čas ti už nikto nevráti

viem, že daroval si mi kus seba

viem že z jednej lásky sa dvom žiť nedá!

 

Tých sedem rokov bolo krásnych,

ďakujem ti za naše plány aj sny.

 

No zistila som že nežijem v prítomnosti,

žila som v snoch o peknej budúcnosti

snoch, ktoré sa dneškom nikdy nestali.

 

Ďakujem, že zachoval si sa ako muž

a nechávaš ma slobodne odísť už.