Strom tu stál len psí vek.

Nie kmeť, však mal už plod rok čo rok.

Mal rád jar pre kvet, čmeľ i peľ.

Hmyz mal dom tam, kde bil v strom blesk a hrom.

Ten bod, sťa by doň ťal meč, či kord svoj hrot, krv – mok – tok už rok či dva.

Len hra na skon, veď na jar puk a kvet (svit a dážď, čmeľ a peľ) a plod – to je ten svet pre strom (čo má, čo zrie strom).

Je tieň a dom, stôl – syt pre hmyz i syt krás pre nás.

Web pre psov – pes strek a je tu psí znak. Ňuch a ňuch (ruch múch), ten znak je mail či list, že tam a tam má prísť. Haf! Haf!

A pes je rád, že strom je hrad, veď čnie tu už vek, psí vek, len ten pes zná.

Však, čo to?! Sek?! Nie sek, lež fuk a ston! Strom na zem a je tu ten skon, čo čul ten strom, už psí rok.

Boh dal mu dar – čas. A nie len na zmar, veď ten strom aj nám dal dar.

Pes i pán i čmeľ mal rád ten strom – cieľ.

Tu plač a kňuk a bzuk. Však pán má vnukʼ – nôž sek a sek, strom z rúk…

A tam , kde stál ten strom, čnie kríž, pod ním pes a pán a čmeľ a zvon znie bim bam.