Čaro horských potokov už inšpirovali k tvorbe nejedného umelca. Ja síce žiadny nie som, a možno ani nebudem, ale správny slovenský turista určite, či už telom alebo dušou. Vždy budem obdivovateľom krás slovenskej prírody. Ľuďom je tu veselo, život si spríjemňujú prácou a vychádzkami. Veď kto by to nemal rád?

Tie čisté, priezračné rieky, jazerá a potoky, hory i lúky…Tak veľa krás sa vie ukryť do toho priezračného magického zrkadla, ktoré dokáže napojiť toľko vysmädnutých krkov.

Milujem prechádzky lesom, vychutnávam si ich plným priehrštím. Vtáčiky mi cestou nôtia svoje známe veselé melódie a ja si pri nich vyspevujem a poskakujem tancujúcimi nohami. Žiarivé lúče slnka sa aktívne predierajú cez zachmúrenú oblohu. Cítim sa úžasne, som plný očakávaní, v bruchu mi od zvedavosti z nového dobrodružstva lietajú motýle. Každý by išiel najradšej iným smerom. No spoločne tvoria jeden tím. Na nohách mám obuté túlavé  topánky a vo vlasoch mi veje jemný vietor.

Keď sa po dlhej ceste na chvíľu zastavím, dýcham nepoškvrnený vzduch a nadchýnam sa nad prírodnými úkazmi, uvedomujem si, že v nohách mám nejakých malých „návštevníkov“, ktorí sa ku mne začínajú správať nie veľmi úctivo, ba povedal by som, že sú k svojmu k hosťovi priam štipľavo nevrlí. Inak sa mi pozdraviť, žiaľ, nevedia. Mal by som byť vďačný. Hoci stúpam po drobáčikom, kým ich všetkých nepozhadzujem z mojej „obrej“ nohy. S týmito pocitmi  kráčam ďalej a vraciam sa späť do reality.

Zdá sa, že niekde poblízku vyviera čistý lesný prameň. Horský potok kdesi „tu“ šumí a ja sa neviem dočkať, kedy to miesto objavím.  Slovensko je očarujúca krajina, i keď verím, že si raz budem môcť vychutnávať i krásy zahraničnej prírody. Počas prechádzky na chvíľku spomalím, zavriem oči a zasnívam sa…Tento „pobyt v lone prírode“ si vo svojich predstavách, vo svojej mysli, dokonale vychutnávam. Môj sen však nie je až tak vzdialený realite, pomyslím si. Slovensko, čo sa mu vyrovná? Veď to miesto je na dosah ruky, teda vlastne nohy, všade navokôl…. Slovenské…. Tu je ten „raj“.

Som na mieste. Nachádzam som horský potok, plný pokoja a radosti. A hľadí doň i moje „dvojča“. Keď sa pohnem, i ono sa hýbe spolu so mnou. Ahá, to som vlastne ja, a nado mnou sa týčia vysokánske stromy. Okolo potôčika rastie tráva, ktorá ho objíma a lesné kvety sa nad ním vynímajúc nakláňajú…

Do tohto miesta sa zas a znova zaľúbim. Toto je prechádzka snov malebnou prírodnou krajinou…Tu žijem svoj sen s otvorenými očami. Toto je aj zostane miestom môjho srdca.

Moje rodisko, moje Slovensko, môj kraj, moja rodina. Je tu všetko, čo mám rád.

Už to teda viete, moje tajomstvo je odhalené…Azda ste prebádali, kde tečie ten známy „horský“ potok so žblnkajúcou „vodou“, ktorá vyviera z našich sŕdc. Pramení v ňom láska a vďačnosť. Znamená pre mňa celý život, môj svet. Ďakujem Ti, drahé Slovensko, domovina moja. Vďaka, že Si…