Skoré ráno je jej spoločníkom,

kroky na chodníku ju vedú v nový deň.

Na ceste nezastaví ju hmla,

nezastaví ju dážď či srieň

kráča v ústrety chorým…

 

Chodbou sa nesie ticho.

V tichu tu plač, tam ponosy,

radosť sa k lekárovi veľmi nenosí.

Občas kvet,

obrátiš list,

keď zaznie

 

Si zdravá, môžeš ísť…

 

Lekárka.

Ľalia v bielom plášti.

Encyklopédia?

Tá jej nestačí!

Stále sa  novinkami

na trhu chorôb mrzačí,

aby vždy vpredu bola.

 

Lekárka.

K nej vzhliadame počas ťažkých dní.

Nespí, často v službách bdie,

chráni naše sny.

Aby mamy radosť mali,

Aby otcovia nezostali sami,

aby deti zdravé boli,

chodili do školy,

smiali sa a hrali,

na tvári úsmev mali.

Lekárka.

 

/2/

 

Na chodbách ticho

steny padajú jedna cez druhú,

vravieť by mohli,

avšak šepkajú.

 

Tlmené kroky,

tlmená vrava,

miestami tieseň,

v slúchadlách pieseň púšťam,

myslím na zázrak.

 

S hlavou vo vankúši

denne sa strácam

v nemocničných perinách,

voňajú nevoňavo,

ťažšie sú každým dňom.

 

V slúchadlách pieseň púšťam,

prosím o zázrak,

nech sa tak stane,

ako chceš, Pane,

len prosím o zázrak…

 

/3/

 

Chcem žiť nové rána

Brána do nebies neláka ma ešte

Nie som pripravená

Chcem byť mladá

Krásna mladá žena

Spievať

Tancovať

A sa smiať

Ľúbiť a byť milovaná

Na cestu nie som vychystaná

Chcem žiť nové rána