zaseknutá platňa

dráždi gramofónové hrdlo

noty štípu moje boky

vytváram tanečné figúry

partner ma vedie

po salsovom koberci

tvaruje ramená a úsmev

nechávam topánky

hladiť podlahu

vlním sa v nohách

hudba neutícha

má dlhý repertoár…

 

symfónia sa rozplýva

zakopávam o prach

zelené oči mažú kalné vízie…

zniesla som sa ako pierko na posteľ

unášala som sa v hlučných tónoch

ale potichu

sama ako vždy…

umenie bez hmotnej podstaty