Z osobných archívnych materiálov, poznámok z rozhovorov s mnohými predstaviteľmi slovenskej literárnej vedy a kritiky, začínajúcimi autormi som sa rozhodol vybrať tie, ktoré považujeme za všeobecne platné a dnes výsostne potrebné. Päť decénií od vzniku LITERÁRNEHO KEŽMARKU je už novodobou históriou, ktorá sa zapisuje do dejín starobylého mesta, ktorému prehrmelo nad hlavou už takmer sedem a polstoročia. Ani pri tejto príležitosti neuctievame históriu ako chladný, studený kameň či mramor, ale ako živý horiaci plameň a odkaz pre dnešok. Nemôžeme však preceniť, ale ani nedoceniť význam Literárneho Kežmarku, ktorý nadviazal na všetky snaženia umocňujúce nielen literárne tradície a národné povedomie, ale zároveň aj naše humanistické myslenie a konanie.

Zrod myšlienky

V rokoch 1963 – 1966 sa začali v spoločnosti objavovať aj národné a vlastenecké témy, slová o národných a kultúrnych tradíciách, o kultúrnom odkaze našich národných dejateľov a ich zápase za slobodu. V kultúrnej oblasti, jej obsahu sa hľadali a objavovali regionálne historické, kultúrne, spoločenské a ľudové tradície. Kultúre priaznivo naklonené vtedajšie vedenie školstva a kultúry Popradského okresu predseda komisie školstva a kultúry ONV Július Stano, inšpektor pre kultúru PhDr. Peter Švorc – podporovalo tieto snaženia Domu kultúry a vzdelávania v Poprade. Pravda, nájsť týmto cieľom adekvátnu formu nebolo najľahšie a stálo to veľa názorových stretov s oponentmi, či až nežičlivcami.

Vo vtedajšom Popradskom okrese, do ktorého spadali terajšie okresy Kežmarok, Stará Ľubovňa a mesto Vysoké Tatry, sa rozvinuli také podujatia, ktoré dodnes obohacujú kultúrny život a vytvárajú priaznivú atmosféru prostredia. Vo Vysokých Tatrách – Starom Smokovci to bolo folklórne podujatie Ľud hôr spieva a tancuje. Zároveň sa spracoval návrh a začínajú sa cesty za vyhlásením a prípravy 1. obnoveného národného výstupu na Kriváň, ktorý sa mal konať 23. – 25. augusta 1968. Pre nastále augustové intervenčné udalosti, už vzhľadom na realitu, sa potom predsa uskutočnil v dňoch 27. – 29. septembra 1968.

V Starej Ľubovni – v Lomničke začala súťaž v prednese poézie a prózy žien Vansovej Lomnička, v Červenom Kláštore Zamagurské folklórne slávnosti, v Poprade súťaž a celoslovenská prehliadka malých javiskových foriem.

V Kežmarku sa využili jeho literárne a národnobuditeľské tradície. V roku 1966 na návrh vtedajšieho odboru školstva a kultúrny ONV a Domu kultúry a vzdelania v Poprade v spolupráci s Mestským národným výborom v Kežmarku, iniciatívnymi učiteľmi stredných a základných škôl, uskutočnil sa 17. novembra 1966 Hviezdoslavov Kežmarok, usporiadaný pri príležitosti storočnice štúdií P. O. Hviezdoslavova na kežmarskom lýceu. Spomenieme tých, s ktorými sme začínali: Jozef Varga, predseda MsNV, učitelia stredných a základných škôl – Pavol Karas, Ružena Baráthová, Elena Gančová, Michal Medvedz, kultúrni pracovníci – PhDr. Nora Baráthová, Alojz Práznovský, Jolana Krejzová, výtvarníci Michal Trembáč a Alexander Gally.

Hviezdoslavov Kežmarok začínal stavať tradíciu, otvoril bránu novodobej literárnej, kultúrno – spoločenskej histórie, ktorá vzhľadom na celú plejádu slovenských literátov nemohla niesť v názve meno len jedného z nich, ale je zasvätené všetkým už aj svojím názvom. Prípravný výbor sa preto rozhodol v nasledujúcom roku usporiadať II. ročník už pod názvom LITERÁRNY KEŽMAROK (LK).

Cesta od miestneho a regionálneho k celoslovenskému podujatiu

  1. Literárny Kežmarok bol spätý s menom Martina Rázusa, a jeho hlavnou náplňou bola opäť súťaž v prednese poézie a prózy z obdobia romantizmu a realizmu. Na záver II. Literárneho Kežmarku sa predstavili študenti kežmarského gymnázia s literárnym pásmom venovaným životu a dielu oslávenca. Už tu sa zúčastnili delegáti z Liptovského Mikuláša, časti Vrbica, rodného miesta. Aj pred rokom sa v Kežmarku zúčastnil básnik Theo H. Florin a riaditeľka Múzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne Elena Hegerová.

Pri III. ročníku sa medzi doterajšími usporiadateľmi – Okresným národným výborom a Domom kultúry a vzdelania v Poprade, Mestským národným výborom v Kežmarku – objavil ďalší usporiadateľ Osvetový ústav v Bratislave. Od toho ročníka sa ustálila programová skladba Literárneho Kežmarku do troch zložiek, a to:

  1. a) Súťaž v umeleckom prednese slovenskej poézie a prózy z obdobia romantizmu a realizmu, neskôr aj symbolizmu.
  2. b) Celoslovenská súťaž začínajúcich autorov (vek 16 až 40 rokov), ktorá mala zázemie autorov ešte v autorskej súťaži Wolkerovej Polianky.
  3. c) Podujatia vedecko – popularizačného charakteru, ktorý sa pri každom ročníku venujú tomu literátovi, ktorého výročie pôsobenia v Kežmarku pripadá na príslušný rok.

III. Literárny Kežmarok patril Samovi Tomášikovi (140. výročie jeho príchodu na kežmarské lýceum), významnému slovenskému osvetovému pracovníkovi Danielovi Lichardovi a učiteľovi P. O. Hviezdoslava Adolfovi Medzihradskému (120. výročie príchodu do Kežmarku). Tento ročník LK naznačil už novú cestu kežmarským literárnym slávnostiam a vyviedol z pochybnosti tých, ktorí tomuto podujatiu nepriali a nerátali s dlhším trvaním tohto podujatia. Rozhľadeným sme nepotrebovali vysvetľovať fakt, že tradíciu povyšujeme na svojskejšiu a či domáckejšiu, ale nie uzavretú pred svetom. Literárny Kežmarok nechcel len splácať daň pamiatke velikánov, od začiatku chcel napomôcť vytváraniu vzťahu mladých k poézií, k slovenskej literatúre ako ku kultúrnemu znaku národa.

Tento ročník zaznamenal rast tohto podujatia, z miestneho sa stalo významné nielen rozsahom, ale aj obsahom a teda významom. Autorskej súťaže sa zúčastnilo 252 autorov, poslali 302 prác, z nich 118 z prózy a 184 z poézie. Víťazné práce boli uverejnené v zborníku „Opäť – znamená iný“.

Rok 1969 bol v znamení osláv 700. výročia udelenia mestských privilégií mestu Kežmarok a IV. ročník Literárneho Kežmarku tvoril jedno z nosných podujatí týchto osláv. Záštitu nad IV. LK prevzal vtedajší minister kultúry, básnik Miroslav Válek, čím bol tiež zvýraznený kultúrno – spoločenský význam LK. Historická budova lýcea privítala členov výboru Matice slovenskej, ktorá pri tejto príležitosti mala svoje zasadnutie a zároveň bola odhalená pamätná tabuľa slovenským literátom, vzdelávajúcim sa na bývalom kežmarskom lýceu. IV. ročník LK sa konal v dňoch 22. – 25. mája a patril Karolovi Kuzmánymu, ktorý pred 140 rokmi prišiel do Kežmarku, a aj keď jeho účinkovanie na lýceu bolo krátke, pôsobilo blahodárne najmä na oživenie činnosti slovenského študentského spolku. Popri súťaži začínajúcich autorov a súťaži v umeleckom prednese slovenskej poézie a prózy jeho súčasťou bolo i vedecko- popularizačné sympózium o literárnych tradíciách Kežmarku, ktorého bezprostredným usporiadateľom bol Osvetový ústav v Bratislave v spolupráci s Maticou slovenskou v Martine, Krajským osvetovým strediskom v Košiciach a Domom kultúry a vzdelávania v Poprade. Hlavný referát predniesol doc. PhDr. Imrich Sedlák, Csc., podpredseda Matice slovenskej. Prítomných učiteľov, kultúrnych pracovníkov a všetkých účastníkov zaujali tiež referáty významných literárnych vedcov: univ. prof. dr. Milana Pišúta, DrSc. o doteraz nepoznaných súvislostiach tvorby P. J. Šafárika a Karola Kuzmányho, dr. Boleka, dr. Hlebu, Ctibora Tahyho o využívaní literárnohistorických tradícií vo vzdelávaní a osvetovej práci. PhDr. Nora Baráthová predniesla zaujímavú analýzu „Súčasný kultúrny a literárny Kežmarok“.

V tomto roku sa po prvýkrát vypísala detská autorská súťaž, do ktorej sa prihlásilo 50 detí z celého Slovenska. Z víťazných prác bol vydaný zborník pod názvom Jar. Ceny pre víťazné práce venovalo bývalé Krajské osvetové stredisko v Košiciach.

Súťaže začínajúcich autorov sa zúčastnilo 236 mladých ľudí, 82 v próze, 154 v poézii.

Najlepším prácam, ich autorom, okrem odmien vypisovateľa súťaže boli udelené osobitné ceny, a to cena Ministerstva kultúry, Osvetového ústavu, cena 700-ročného mesta Kežmarku, cena literárneho mesačníka Mladá tvorba a cena časopisu Nedeľa. Víťazné práce boli uverejnené v samostatnom zborníku Očakávanie.

V roku 1970 oslávil Literárny Kežmarok malé jubileum – 5. výročie svojho vzniku. Videli sme už jeho relatívnu stabilizáciu v programovej skladbe. Súťaž začínajúcich autorov, súťaž v detskej literárnej tvorbe, umelecký prednes poézie a prózy a verejnosti prístupné programy, vzdelávacie a vedecko- popularizačné podujatia si získali pozornosť verejnosti i odborných kruhov.

  1. ročník LK sa konal 28. – 30. mája 1970 a bol venovaný P. J. Šafárikovi, ktorý pred 160. rokmi prišiel na kežmarské lýceum. Jeho osobnosť, významného to slovenského dejateľa, literáta a etnografa viedla nás k tomu, aby nad týmto ročníkom LK prevzal záštitu rektor Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. V tomto ročníku LK sa sústredili viac než dve stovky začínajúcich autorov a vyše 300 detí v súťaži detskej literárnej tvorby. V archíve autora tejto state sa nachádza aj vyjadrenie Vincenta Šikulu o prácach v próze, ktoré posúdil takto: „Zo skúsenosti viem, že každý začiatok je ťažký, mladý človek nemôže hneď sám seba nájsť, skúša písať tak i onak, hľadá vlastnú tvár i vlastný tvar. Niekto dnes nedokáže napísať poriadnu vetu, zajtra však napíše krátku peknú poviedku.“

Víťazné práce zo súťaže začínajúcich autorov vyšli v zborníku pod názvom Hľadanie, najlepšie práce zo súťaže v detskej literárnej tvorbe vyšli v zborníku Sen.

Uvedieme citáciu zo zápisnice poroty hodnotiacej práce detskej literárnej tvorby: „Po prečítaní zaslaných detských literárnych prác konštatujeme, že táto súťaž splnila svoj cieľ: zaktivizovala deti a pedagógov do pestovania detskej literárnej tvorivosti a vyniesla na svetlo aj niekoľko talentov hodných ďalšej pozornosti. Zároveň upozornila na neproporcionálnosť zastúpenia jednotlivých krajov a miest, ale aj na neprimeranú pomoc dospelých (rodičov, učiteľov?) … Podpísaní porotcovia: Dr. Ján Poliak, literárny kritik, Dr. Ľubomír Feldek, spisovateľ.

Na V. LK sa zúčastnila delegácia Zväzu slovenských spisovateľov v zložení Ján Buzássy, básnik, Ján Majerník, básnik, Michal Nadubinský, literárny kritik, Ján Beňo, prozaik, Jozef Bob, literárny kritik, Karol Wlachovský, literárny kritik a historik. Títo páni boli čestnými porotcami literárnej súťaže, podávali a či tvorili renomé LK.

Autor tejto state bol v strede kultúrneho diania vtedajšieho Popradského okresu do roku 1971. Normalizačný proces ho postihol zákazom publikačnej činnosti a odvolaním z vedúcej pracovnej pozície. O Literárnom Kežmarku publikoval pod autorským menom priateľov, tých kultúrnych pracovníkov, ktorým to bolo dovolené. Autorovi nebolo dovolené, obrazne povedané, ani „stáť v diváckej zóne“. A tak ďalšie ročníky LK pozoroval a hodnotil podľa vydaných zborníkov, materiálov, hodnotení v odbornej tlači, ktoré mu kežmarskí a popradskí pokračovatelia poslali.

O Literárnom Kežmarku napísal v časopise JAVISKO Ján Šesták toto: „Hneď na začiatku sa musíme zmieniť o organizátoroch, pretože práve oni sú zárukou úspechu či neúspechu. Čo sa týka Literárneho Kežmarku, stalo sa pravidlom, že slová chvály, alebo nevypovedané pocity spokojnosti, ktoré v človeku vždy rezonujú, nepatria vždy organizátorom. Keď sa podujatie vydarí, hovorí sa o víťazoch, o múdrych porotcoch a čo ja viem o čom všetkom a na organizátorov sa zabúda. O Literárnom Kežmarku to neplatí: dal možnosť rozkvitnúť talentom, pomôcť im, v tom vidím veľký význam organizátorského počinu popradských a kežmarských nadšencov. Veď v tejto súťaži začínali aj tí, ktorí do literatúry vstúpili už prvými knižkami. A to je najlepšie vysvedčenie pre porotcov a organizátorov.“

Komparácia zámeru podujatie s realizáciou

Naša snaha mala základný rozmer alebo poslanie: rozvíjať umelecko–literárnu tvorivosť s využívaním kultúrnych tradícií a aplikáciou pedagogicko–psychologických metód. S odstupom času, hodnotiac vydané zborníky víťazných prác, môžeme konštatovať, že nielen v súťažiach, ale aj v celej atmosfére podujatia sa zreteľne prejavili podnetné faktory, ako napr. ľudské kontakty, stretnutie sa začínajúcich autorov so svojimi vzormi, priateľstvá, podnetné rozhovory. Tvorba, tvorivosť iniciovala celú osobnosť, jej kognitívne, emocionálne i sociálne funkcie. V autorskej súťaži sa objavili také práce, v ktorých je prioritný ľudský, komunikačný, psychologický aspekt: kauzálne vzťahy, princípy a závislosti, prežívané obavy, úzkosť a naopak, uvoľňovanie, detská či dospelácka radosť, nadšenie.

Pri porovnaní prác prozaických a poetických sme postihli, že v próze je viac informatívnych, ale aj inšpirujúcich faktov. Objavili sa aj rozpory, napríklad príroda a človek v nej, rodina ako systém a rodina ako chorý organizmus, prírodné krásy a vzťah spoločnosti k nej… V poézií sa objavujú, a to aj v detskej tvorbe emocionálne témy od rodičovských láskavostí, k prejavom vzbúrenia sa aj voči sebe, v prácach začínajúcich autorov sú časté sebareflexívne podoby, objavuje sa estetizácia človeka, častý je aj popis psychických stavov.

Zaujali nás aj kritické práce, ba našla sa aj zmienka ironickej kritiky. A ešte zmienka o sociálnej tvorivosti v publikovaných súťažných prácach. Ide v nich o sociálnu komunikáciu postáv, aktérov, vznik interpersonálnych vzťahov v zhode i konflikte, verbálne i neverbálne komunikačné prejavy a ich dôsledky. Našli sme po desaťročiach vyššie uvedené aspekty a v zhode s posúdeniami porôt našli sme v oboch súťažiach Literárneho Kežmarku zreteľné stopy podielu na výchove k literárnej tvorivosti, ba overili aj úspešné metódy a formy k jej rozvoju.

A ešte jeden neodškriepiteľný fakt, ktorý prisudzuje Kežmarku aj dnes prívlastok literárny.

V posledných ôsmich rokoch mesto Kežmarok, jeho zastupiteľstvo, primátor Ing. Igor Šajtlava, viceprimátor PhDr. Igor Kredátus žičlivo a s vedomím potrebnosti podporili kežmarských autorov, zostavovateľské prístupy PhDr. Nory Baráthovej a vo vydavateľstve JADRO Jaroslava Šlebodu financovali také reprezentatívne publikácie ako sú Osobnosti Kežmarku (1206-2009), História Kežmarku do polovice 18. storočia, Život Kežmarku v 13. až 20. storočí a ďalšie. Všetky sú po obsahovej i grafickej úprave hodné ocenenia. Iné mestá nám to môžu závidieť.

Záver

Dovoľujem si všetkým, ktorí Literárny Kežmarok pripravovali a už nie sú medzi nami, aj dnes vzdať úctu s pripomenutím, že sa pričinili o vytvorenie kultúrneho renomé mesta a podujatia, ktoré aj dnes inšpirujúco pôsobí na rozvoj kultúry a využívanie kultúrneho dedičstva aj v iných slovenských mestách: v Liptovskom Mikuláši, Martine, Zvolene, Trenčíne a inde.

Nemôžem nepovedať, že Literárny Kežmarok otvoril široký priestor budúcim, ale dnes už aj známym autorkám a autorom, ako to dokazujú vydané almanachy, zborníky z víťazných prác literárnych súťaží začínajúcich autorov, detskej literárnej súťaže. Z mnohých aspoň príkladne spomenieme Jána Milčáka, Mirona Zelinu, Sláva Hagaru, Petra Štilichu, Daniela Heviera. Stavať na tradícií Literárneho Kežmarku znamená dnes pre nás umožniť mladým, ktorí potrebujú vyjadriť svoje pocity seba a sveta pripojiť sa k tejto, práve tejto tradícii. Bude to nielen hold pamiatke velikánov, nielen hold sám osebe. Bude to hold nanajvýš súčasný.

Doc. PhDr. Jozef Kredátus, PhD.