Príhovor primátora mesta Kežmarok v príležitosti 50. výročia Literárneho Kežmarku:

Mesto Kežmarok – jedna zo vstupných brán do Vysokých Tatier, ktoré sa pýši nielen takmer 750 ročnou históriou, ale aj cennými umeleckými národnými kultúrnymi pamiatkami. Tak isto je známe rôznymi podujatiami, ktoré sú známe po celej strednej Európe – napríklad Európske ľudové remeslo, Sviatky kultúry a vzájomnosti karpatských Nemcov, akcie Euroregiónu Tatry atď. Najstarším podujatím je však Literárny Kežmarok. V tomto roku oslavuje polstoročie a od roku 1966 sa uskutočňoval bez prerušenia. Je najstaršou slovenskou stále existujúcou súťažou pre mladých začínajúcich autorov a mnohí z jej víťazov sa stali známymi básnikmi a prozaikmi.

Na tomto podujatí si vždy pripomenieme niektorého slovenského literáta alebo vedca, ktorý kedysi na kežmarskom lýceu pôsobil alebo študoval alebo mal ku Kežmarku blízky vzťah (zatiaľ sme si takto uctili 25 osobností), resp. nejakú významnú dejinnú udalosť (výročie kežmarského školstva, výročie lýcea, kežmarského divadelníctva, slovenského a srbského študentského spolku, výročie vzniku Matice slovenskej, spisovnej slovenčiny, Rok slovenskej literatúry atď.).

Kto by nepoznal mená ako napr. Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, Janko Kráľ, Samo Tomášik, Ján a Samo Chalupka, Daniel Lichard, Ctiboh Zoch, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Kukučín, Jonáš Záborský, Ladislav Nádaši-Jégé, Ján Čajak, Janko Jesenský, Martin Rázus, Ivan Stodola, Július Barč – Ivan atď. Títo všetci sú spätí s kežmarským lýceom. Okrem nich tu študovalo množstvo iných významných Slovákov – literátov, vedcov, umelcov, politikov, ale aj Nemcov, Maďarov, Čechov, Srbov, Chorvátov i príslušníkov ďalších národov. Kežmarské lýceum bolo po stáročia povestné svojou národnostnou i náboženskou toleranciou – študovali tu evanjelici, katolíci, pravoslávni, kalvíni, Židia, ba aj mohamedáni a všetci sa navzájom znášali.

Aj samotné mesto Kežmarok bolo multinárodné. Vzniklo spojením osád pôvodných slovanských obyvateľov s osadou nemeckých kolonistov a mestské práva získalo v roku 1269. Práve táto symbióza kultúr viacerých národností a výhodná zemepisná poloha umožnila rýchly hospodársky rozvoj vznikajúceho mesta. Podmienky na obchodovanie mal Kežmarok veľmi dobré – ležal na veľkej obchodnej ceste, spájajúcej Orient so severom Európy. Po mestských právach pribudli Kežmarku v 15. storočí ďalšie politické a hospodárske privilégiá. Počas existencie mesta prešlo cez jeho chotár celkove trinásť vojen. Napriek vojnám, rôznym nešťastiam, požiarom a epidémiám sa Kežmarku po hospodárskej stránke darilo – v 15. – 19. storočí pracovalo v meste vyše 40 cechov – prevažná väčšina obyvateľstva sa zaoberala remeslom a obchodom.

Stáročné tradície má aj školstvo a kultúra. Hoci prvé správy o mestskej škole sú z r. 1383 – 1392 (čím by sa zaradila medzi prvých osem škôl na území Slovenska), predpokladá sa, že prvý typ školy – farská škola existovala už o storočie skôr. S menom kežmarskej školy sú spojené aj prvé správy o hudbe (14. stor.), o divadelných predstaveniach (1523 – 1524), prvé známe výlety do Vysokých Tatier (16. stor.), ba študent Dávid Frölich, neskôr vedec európskeho formátu, podnikol r. 1615 do Tatier prvý známy horolezecký výstup. V r. 1787 – 1852 bola škola zreorganizovaná na ešte vyšší typ – lýceum (na Slovensku boli len štyri lýceá), na ktorom študovali mnohí budúci spisovatelia, výtvarníci, vedci. Centrom kultúrneho života vyšších vrstiev bol zase kežmarský hrad. Tu sa od konca 16. stor. uskutočňovali filozofické dišputy, tu prekvitalo maliarstvo a hudba. V r. 1705 – 1707 pracovala v meste kníhtlačiareň Mateja Glasera – Vitriariho, ktorá vydávala knihy slovenské, maďarské, nemecké i latinské.

Sedem a pol storočia existencie mesta sa odrazilo aj v jeho architektúre, ktorá obsahuje každý stavebný sloh počnúc románskym. Kežmarok je dnes jednou zo sedemnástich mestských pamiatkových rezervácií na Slovensku s nespočetným množstvom národných kultúrnych pamiatok – napr. dreveným artikulárnym kostolom (jeden z piatich zachovaných kostolov svojho druhu), ktorý je súčasne aj pamiatkou v zozname pamiatok UNESCO, lýceom (kde je najväčšia historická školská knižnica v strednej Európe) a hlavným oltárom v Bazilike minor Povýšenia sv. Kríža – dielom majstra Pavla z Levoče, ktoré je tiež zapísané v zozname UNESCO. V Kežmarku je teda na čo sa pozerať – treba len chodiť s vnímavými očami a počúvať rozprávaniu histórie…

Boli by sme radi, keby hrdosť na svoju dávnu minulosť získala aj mladá a najmladšia generácia, ktorá sem prichádza na Literárne Kežmarky. Ale to bude záležať už aj od nej samej.

PhDr. Mgr. Ján Ferenčák, MBA

primátor mesta Kežmarok