Gabriela Kantorková: Literárny Kežmarok – spomienky a fakty
V tomto roku si pripomíname 50. výročie Literárneho Kežmarku (LK) – významného celoslovenského podujatia, ktorým si každoročne spomíname na osobnosti slovenskej literatúry a kultúry, ktoré kedysi na kežmarskom lýceu študovali alebo pôsobili a ktorého cieľom je podnecovať dispozície detí k literárnej súťaži, rozvíjať ich nadanie a talent.
S organizáciou LK som sa po prvýkrát stretla v roku 1970, keď som ako pracovníčka Mestskej osvetovej besedy (terajšie Mestské kultúrne stredisko) bola súčinná už pri organizovaní V. ročníka LK, ktorý sa konal v dňoch 26. – 30.mája 1970. Bol venovaný P. J. Šafárikovi a v jeho rámci sa konala súťaž v umeleckom prednese poézie a prózy, súťaž začínajúcich autorov a detská literárna tvorba, v MsOB sa uskutočnila aj výstava a seminár.
Moja pomoc pri organizovaní Literárnych Kežmarkov sa zintenzívnila od r. 1974, keď som nastúpila na post riaditeľky (kde som pôsobila až do r. 2014) a pokračuje aj v súčasnosti mojím členstvom v organizačnom výbore LK.
Za obdobie 45 rokov som mala možnosť sledovať, že z pôvodne malého podujatia (Hviezdoslavov Kežmarok r. 1966) sa vyvinulo významné celoslovenské, dokonca medzinárodné kultúrne podujatie s umeleckým a vzdelávacím charakterom a poslaním, ktorého náplň sa v priebehu rokov čiastočne menila. K súťaži v prednese poézie a prózy (1966 – 1980) pribudla v r. 1968 súťaž začínajúcich autorov 16 – 40 ročných (do r. 1974), v r. 1969 súťaž v detskej literárnej tvorbe, ktorá sa stala pevnou súčasťou všetkých ďalších ročníkov LK. Od r. 1991 bola detská súťaž v písaní poézie a prózy rozšírená o súťaž stredoškolákov, v rokoch 1992 – 1995 sa konala aj súťaž dospelých začínajúcich autorov a od r. 1992 sa koná aj súťaž slovenských žiakov ZŠ a študentov SŠ žijúcich v zahraničí. Už niekoľko rokov je táto celoslovenská autorská súťaž stabilná – od r. 1996 sa súťaží v písaní poézie a prózy v troch vekových kategóriách, vypisuje sa len pre žiakov ZŠ a študentov SŠ na Slovensku a slovenských žiakov a študentov žijúcich v zahraničí. Do súťaže LK prichádzalo z roka na rok väčšie množstvo prác. Keď v roku 1997 dosiahla súťaž najväčší počet prác – 6731 od 3528 autorov, organizačný výbor LK upozornil školy a stanovil v propozíciách, aby do súťaže posielali len tie najlepšie práce – víťazné zo školských kôl. Pretože nie je ľahké prečítať a zhodnotiť také množstvo prác.
Súťažné práce vyhodnocujú dve odborné poroty a víťazi sú pozvaní do Kežmarku, kde je pre nich a širokú verejnosť pripravený bohatý program: slávnostné otvorenie LK, prehliadka lyceálnej knižnice, vyhodnotenie súťaže, odovzdávanie cien, stretnutia s porotou, besedy… Tu sa mladí autori môžu pozhovárať o svojich literárnych snahách i obohatiť svoje poznatky o skúsenosti literárnych odborníkov.
Úspešné už od I. ročníka LK sú podujatia vedecko-popularizačného charakteru – semináre, výstavy, besedy, ktorými za tých 50 LK boli predstavené verejnosti desiatky osobnosti z dejín našej literatúry, resp. školstva v podaní renomovaných prednášajúcich – spisovateľov, vedcov, odborných pracovníkov, vysokoškolských profesorov…
V rámci jednotlivých LK sa organizujú aj kultúrne programy, ktorých náplňou je prostredníctvom profesionálnych či amatérskych umelcov priblížiť divákom tvorbu a život literátov, ktorým boli LK venované. Organizovali sa aj sprievodné podujatia, napr. mestská súťaž v prednese poézie a prózy, tlačové besedy, detská ulička, reklamno-propagačná súťaž, alegorický sprievod, dokumentujúci vývoj školstva v Kežmarku, prehliadky pamätihodnosti mesta, návštevy rodných miest literárnych osobnosti, odhalenie pamätných tabúľ, exkurzie, stretnutia víťazov s predstaviteľmi mesta…
Vďaka LK som sa stretla s mnohými osobnosťami nášho kultúrneho života. Nezabudnuteľné sú stretnutia pri organizovaní LK s Viliamom Záborským, Mikulášom Hubom, Jurajom Sarvašom, Petrom Rúfusom, Milkou Došekovou, Idou Rapaičovou, Evou Kristínovou, Ankou Hulejovou a inými, ktorých vystúpenia boli úžasné a z ktorých si aj návštevníci odnášali len tie najlepšie spomienky. Pre účinkujúcich umelcov i všetkých účastníkov LK sme sa snažili vždy vytvoriť vhodné podmienky pre ich pobyt v Kežmarku.
Výchovné, vzdelávacie, ale i umelecké výsledky, ktoré sa od zrodu tohto podujatia dosiahli, sú nemalé, a to či už na úseku každoročne vypisovanej autorskej súťaže, v ktorej sa prejavilo viac ako 44 000 adeptov umeleckého slova alebo pri organizovaní podujatí vedecko-popularizačného charakteru a kultúrnych programov.
Literárna súťaž každým rokom prináša svoje ovocie. Jej vklad vidíme najmä v tom, že deti a mládež majú možnosť prejaviť sa literárne, vyjadriť svoje myšlienky a prostredníctvom našej súťaže ich možno ďalej usmerniť a viesť.
Aj napriek týmto pozitívam sme už niekoľkokrát chceli ukončiť organizovanie tohto podujatia, a to vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov a náročnú organizáciu, pretože LK ako celoslovenské podujatie je náročné na prípravu, na finančné prostriedky, ktorých bol stále nedostatok. Veď od vypísania súťaže, rozoslania propagačných letákov na školy, evidencie došlých prác, (ktorých bolo za tie roky vyše 100.000), propagácie, výberu a prípravy priestorov pre konanie jednotlivých podujatí LK, tlače programových plagátov, pozvánok, bulletinu, zabezpečenia finančných prostriedkov, poroty, cien pre víťazov, ubytovania, stravovania účastníkov, kultúrnych programov, účinkujúcich, techniky, pozvania víťazov, hostí až po zabezpečenie hladkého priebehu celého podujatia je potrebné vykonať nemalé množstvo práce. Ale keď sme videli veľký záujem o súťaž, nadšených účastníkov, keď z Kežmarku odchádzali – nedalo nám to a pokračovali sme ďalej. Povzbudzovali nás aj takéto slová: „Ešte raz Vám chcem poďakovať za atmosféru a príjemné pocity, ktoré som si z Kežmarku odniesol, ale najmä za obrovský kus práce, ktorá sa raz v literatúre iste zúročí. Držím Vám prsty do budúcna.“ – napísal Marián Milčák, člen poroty dňa 12. júna 1994. „Milí nadšenci, inak Vás nemožno nazvať. V ekonomických podmienkach, ktoré sú také aké sú, dokážete také úžasnosti ako Literárny Kežmarok!!!“ – napísala predsedníčka poroty Zlata Matláková dňa 3. júna 2003. “Kežmarok môže byť hrdý – jeho súťaž je magická. Toľko detí dokáže odlákať od televízie, počítačov a ničnerobenia.“ – Zlata Matláková, vyhodnotenie súťaže ZŠ 14. novembra 2007. „Chcem sa Vám úprimne poďakovať za perfektnú organizáciu podujatia Literárny Kežmarok, ktorého som sa mal tú česť v tomto roku so svojou dcérkou Jankou zúčastniť.“ – Jozef Počuch, Drahovce, dňa 20. júna 2010…
A tak sa naďalej snažíme, aby všetci z Kežmarku odchádzali spokojní a tešia nás slova uznania za organizáciu podujatia a za jeho výnimočnosť.
Jedinečnosťou LK je, že víťazom literárnej súťaže okrem vecných cien poskytuje pobyt v Kežmarku, stretnutia s osobnosťami literárneho života, stretnutia s porotou, kde hodnotia a rozoberajú víťazné práce, a to si účastníci najviac cenia. Stretnutia s porotou trvajú do neskorých nočných hodín, často stredoškoláci besedujú s porotou dokonca až do skorých ranných hodín a v tom je neoceniteľná práca porotcov Literárneho Kežmarku, ktorí okrem prečítania stoviek prác a výberu víťazov robia aj kvalitné rozbory textov s mladými autormi.
Za tých 45 rokov, čo som bola pri organizovaní LK, som spolupracovala s mnohými, ktorým všetkým ďakujem za dobrú spoluprácu, za to, že aj ich zásluhou sa LK dožíva 50. výročia – ale osobitne chcem spomenúť tých, s ktorými som spolupracovala niekoľko rokov a ktorí venovali LK celé svoje „ja“. Boli to: pani Ružena Baráthová, Jozef Kredátus, Ján Pavela, Elena Gančová, Ladislav Melikant, Božena Lesná, Pavol Karas, Pavol Ištók, Imrich Sedlák, Ladislav Lajčiak, Vlasta Bellová, Tomáš Winkler, Dušan Mikolaj, Alžbeta Dudášová, Mária Jančeková, Mária Uhlárová, Jelka Borcovanová, Jozef Beňovský, Milan Choma, Marta Lacková, Roman Porubän, Ján Petrík, Peter Karpinský, Júlia Čurillová, Zlata Matláková, Eva Kollárová, Jozef Brunclík. No najdlhšie a najaktívnejšie som spolupracovala s Norou Baráthovou, ktorá okrem podielu na organizácií LK bola činná aj ako prednášajúca na seminároch, pri zostavovaní bulletinu SLOVO, ale aj ako autorka mnohých literárnych programov. Z mojich spomienok na LK nikdy nevymizne meno Jozefa Vargu ,predsedu MsNV v rokoch 1974 – 1983, ktorý bol pre všetkých organizátorov LK takým „hnacím motorom“ a svojím postojom vyžadoval dôkladnosť prípravy a vysokú úroveň podujatia. Možno len vďaka nemu LK prežil toľko rokov. Ale poďakovanie patrí aj primátorom – Karolovi Štěpánkovi (1990), Ing. Jánovi Skupinovi (1991 – 1994), Ing. Františkovi Groholovi (1994 – 2002), Ing. Igorovi Šajtlavovi (2002 – 2014), ktorí pri nástupe do funkcií pochopili význam podujatia a počas pôsobenia na vedúcich postoch v meste sa zaslúžili o to, aby LK pokračoval vo svojej tradícii aj naďalej.
Vďaka tým všetkým, ale aj desiatkam ďalších sa Literárny Kežmarok dožíva dnes 50 rokov, ku ktorým mu želám, aby aj naďalej bol takým úžasným podujatím pre všetkých účastníkov, aby aj naďalej bol takým významným kultúrno-spoločenským podujatím, podporujúcim rast mladých talentov a zvýrazňujúcim národné tradície Slovenska i samotného Kežmarku.
Mgr. Gabriela Kantorková