Najstaršia celoslovenská literárna súťaž mladých a detských autorov sa koná nepretržite už od roku 1966.  

História podujatia

Cesta Literárneho Kežmarku sa začala 17. novembra 1966, vtedy však niesol iný názov. „Pri ďalšom ročníku sme si uvedomili, že to už nemôže byť Hviezdoslavov Kežmarok,“ spomína na začiatky kultúrneho podujatia historička Nora Baráthová. Slávnostné otvorenie bolo pred budovou lýcea, ktoré bolo v tom čase pred rekonštrukciou. Príhovor predniesla E. Hégrová-Nováková.

Nasledujúci rok v zime sa konal druhý ročník. Bol venovaný ukončeniu štúdia Martina Rázusa v Kežmarku. Prítomní boli aj členovia rodiny Rázusovej, i jeho najmladší brat Ondrej. Hlavnou náplňou nebola súťaž začínajúcich autorov, ale prednes poézie a prózy z diel slovenských klasicistov a realistov.

V máji roku 1968 sa už Literárny Kežmarok po organizačnej stránke podobal tomu súčasnému. Pozostával z dvoch častí. Recitačná súťaž sa konala v Kežmarku a vyhodnotenie súťaže mladých autorov v Poprade. Tento ročník bol obohatený aj o vydanie troch čísel neperiodického listu Slovo, ktoré poznáme dnes ako bulletin jednotlivých ročníkov.

Každý ročník si za svoj hlavný cieľ zvolil spomienku na významnú osobnosť alebo udalosť na poli literatúry a kultúry. Niektoré z týchto osobností prežili v Kežmarku študentské roky, iní vyučovali na lýceu, ako Karol Kuzmány, Janko Kráľ, Janko Jesenský, Jonáš Záborský a mnohí ďalší.„Dnes si môžeme povedať, že sme oslávili približne 25 slovenských literátov. Taktiež ozaj dôležité udalosti, ktoré sa týkali slovenskej literatúry, ale aj kežmarských výročí,“ dodáva dlhoročná organizátorka Nora Baráthová. Svojou návštevou poctili LK aj prozaik a dramatik Ján Poničan, básnici Theo H. Florin a Pavel Bunčák.

  1. ročník

Víťaz ôsmeho ročníka Daniel Hevier a víťazka 33. ročníka Monika Kompaníková, ktorá sa na súťaži zúčastnila trikrát ako začínajúca autorka, boli pozvaní ako hostia v tomto roku. Daniel Hevier sa napokon hosťom literárneho večera prihovoril iba online, no Monika Kompaníková na druhý deň odovzdávala svoje skúsenosti mladým autorom aj na workshope. Pandemické opatrenia ovplyvnili i dĺžku programu. Plánovaný trojdňový v júni bol presunutý na september a skrátený o jeden deň. Nič to však neubralo na zaujímavosti jeho obsahu.

Literárny Kežmarok otvoril seminár o P. O. Hviezdoslavovi v kine Iskra. Bližšie ho predstavila odborná pracovníčka SNK Adriana Brázdová. Vzťah slávneho literáta k mestu svojím príspevkom doplnila Nora Baráthová. Seminár bol doplnený o blok audiovizuálnych diel.

Pre nepriazeň počasia bolo slávnostné otvorenie presunuté spred budovy lýcea do jeho študovne. Začalo sa príhovormi viceprimátora Karola Gurku, zástupcu ministerstva kultúry Radoslava Ragača a odborného pracovníka Slovenskej národnej knižnice Pavla Máťuša. Členovia hudobnej skupiny In medias res z kežmarského gymnázia tradične spestrili program spevom a hrou na hudobné nástroje, ale i prednesom poézie. Pásmo víťazných prác autorskej súťaže bolo v podaní Základnej umeleckej školy A. Cígera. Zakomponovali ho do dramatickej scénky z natáčania dokumentu o slávnom literátovi.

Mená víťazov súťaže boli sprevádzané veľkým potleskom návštevníkov. Po ocenení nádejných autorov nasledovalo otvorenie výstavy P. O. Hviezdoslav – kežmarský študent v priestoroch lýcea. Prvý deň podujatia zavŕšil literárny večer s hosťami, ktorý dopĺňalo scénické spracovanie básnickej skladby Priadka v podaní hercov divadla exTeatro.

V piatok 25. septembra pokračovalo podujatie besedou mladých autorov s odbornou porotou a tvorivými dielňami. Tie viedla v mestskej knižnici niekdajšia účastníčka LK Monika Kompaníková. Podľa jej knihy Piata loď bol nakrútený rovnomenný film, ktorého premietanie v kine Iskra uzavrelo tento ročník Literárneho Kežmarku.

Patrícia Rozgonyiová

foto: Ondrej Miškovič, Patrícia Rozgonyiová