V rokoch 1961 – 1967 vyštudovala na FF UPJŠ v Prešove  odbor slovenčina – dejepis a v roku 1976 úspešne absolvovala rigorózne skúšky zo všeobecnej histórie a filozofie. Do Múzea v Kežmarku nastúpila na post historika v roku 1965, kde pracovala až do roku 2002, v r. 2003 – 2009 ako externý zamestnanec múzea. V múzeu zo začiatku pracovala ako kurátor, kustód zbierkového fondu obdobia novoveku, neskoršie jej zameranie sa rozšírilo aj na obdobie stredoveku a etnológie.  Jej záujem sa v neskorších rokoch orientoval aj na históriu nemeckej menšiny v Kežmarku a na históriu židovskej komunity. Vďaka jej  pracovnému zanieteniu a nebývalému záujmu o históriu Prešovského samosprávneho kraja sa  podarilo získať nespočetné množstvo vzácnych zbierkových  predmetov  do zbierkového fondu múzea – z oblasti histórie, národopisu, umeleckej histórie, numizmatiky, faleristiky. Tieto predmety aj odborne spracovávala a výsledky svojich bádaní publikovala v odbornej tlači. Je autorkou libriet a scenárov prevažnej väčšiny expozícií na Kežmarskom hrade: Cechy a remeslá, Radničná miestnosť, Historické zbrane, Strelecký spolok, Vysoké Tatry a Kežmarok, Spolok spišských lekárov a lekárnikov,  Rodina Thőkőly, Židovská komunita v Kežmarku, Dejiny Kežmarského hradu. N.Baráthová pri štúdiu historických prameňov strávila množstvo hodín v archívoch, vďaka čomu sa jej podarilo odkryť dôležité fakty a udalosti z histórie Kežmarku a Kežmarského hradu. Výsledky týchto  vedecko-výskumných  prác boli neskoršie spracované a publikované v samostatných historických odborných prácach a štúdiách (viď príloha).

Je známa nielen ako vynikajúca historička, ale aj ako spisovateľka, ktorá svoje historické poznatky pretransformovala do beletrie. Historické témy, ktoré počas svojho života spracovávala, sa v niekoľkých prípadoch stáli námetmi pre scenáre na filmové, divadelné a rozhlasové predstavenia, ale taktiež slúžili aj ako podklad pre sprievodcovské služby po meste Kežmarok a po Kežmarskom hrade. Nespočetné množstvo  mladých študentov vyhľadávalo jej pomoc pri písaní seminárnych, diplomových a doktorandských prác. Niekoľko rokov úspešne viedla aj krúžok historikov pri múzeu. Jej  nevyčerpateľné historické vedomosti, poznatky, poctivý a ľudský prístup k práci jej nebránili v tom, aby aj v dôchodkovom veku aj napriek zdravotným problém pracovala v múzeu ako historička.

V roku 1975 vydala historický román Muž, ktorý kráčal za smrťou, čerpajúci z čias protihabsburského povstania Františka II. Rákociho a odohrávajúci sa v Kežmarku na prelome 17. a 18. storočia.  Voľným pokračovaním tohto diela je historický román Aj zradcom sa odpúšťa (1980). Po historickej téme siahla Baráthová znova v románe Nepokojné mesto (1981), v ktorom sledujeme dobrodružné udalosti okolo bojov slobodného kráľovského mesta Kežmarku s majiteľmi hradu Thőkőlyovcami. Dej je situovaný do 17. storočia a zaujme najmä tým, ako vie autorka zachytiť reálie, zvyky a spôsob života vtedajšieho mesta. Mládeži je určená aj próza Študent (1991), rozprávajúca o mladých rokoch P. O. Hviezdoslava v Kežmarku. Hviezdy nad Tatrami  (1995) je knižka povestí zachytávajúca prvé historické dotyky s Vysokými Tatrami, a to práve cez autorkino rodisko a obľúbenú tému – Kežmarok.

Množstvo zaujímavých historických faktov a príbehov čitateľ nájde v knihe Nad Kežmarkom vietor veje (1990), rozprávajúca o histórii starobylého Kežmarku, o jeho bohatstve a sláve, dávnych i nedávnych obyvateľoch. V rámci svojich vedeckovýskumných prác je priekopníčkou v odkrývaní histórie Cechov a remesiel v regióne, literárnej histórie, histórie školstva, všeobecnej histórie od najstarších čias až po súčasnosť, histórie židovskej komunity v regióne. Z jej pera vyšlo 16 publikácií – prózy pre dospelých a mládež, 27 historických prác a vyše 1200 článkov. Je zostavovateľkou a zároveň aj spoluautorkou 4 dielov monografií Kežmarku.

Cenu mesta Kežmarok získala pani N.Baráthová v rokoch 1999 a 2009. Za jej mimoriadny prínos v oblasti histórie jej Minister kultúry SR M.Maďarič udelil 17. mája 2012 Cenu Andreja Kmeťa za celoživotnú prácu a za výsledky dosiahnuté vo vednom odbore história. R. 2017 dostala Cenu župana Prešovského samosprávneho kraja, 2018 od ÚZ ŽNO prevzala Cenu Eugena Barkányho za prínos pre židovské kultúrne dedičstvo v Kežmarku, na Spiši a na celom území Slovenska. Je členkou Slovenskej historickej spoločnosti – Spišského dejepisného spolku, členkou Asociácie organizácii spisovateľov Slovenska – Klubu nezávislých spisovateľov, členkou Spolku Martina Rázusa.